Hĺbenie šachty s pôvodným názvom Rudolf, začalo v roku 1805 a trvalo 2,5 roka. Vyhĺbili ju profilom 4,3 x 2 m z dôvodu výstavby Voznickej dedičnej štôlne. Situovaná je v spodnej časti areálu Dolnohodrušského banského závodu. Jej celková hĺbka je 92,9 m a vzdialenosť od ústia VDŠ pri Voznici 5 515 m. Z nej boli razené čelby budúcej odvodňovacej štôlne smerom ku šachte Kyslá (prerazená 1. decembra 1827) a v opačnom smere ku šachte Delius (prerazená 15. mája 1830).
Po jej dobudovaní stratila šachta na dlhé obdobie praktické využitie. V súvislosti s výstavbou novej flotačnej úpravne v Dolnohodrušskom banskom závode (rok 1929) vybudovali v úseku Mayer šachta - Lill šachta (odbočka k šachte Alexander vo Vyhniach) - František šachta v Banskej Štiavnici, koľajovú jazdnú dráhu a šachtu Mayer zrekonštruovali.
V rokoch 1928 - 1929 postavili novú ťažnú vežu, šachtovú budovu a budovu strojovne so zrekonštruovaným elektrickým ťažným strojom od firmy Kachelmann vo Vyhniach (zostrojený v roku 1908), ktorý je najstarším zachovaným a funkčným, pôvodne elektrickým ťažným strojom na Slovensku. Uvedeným spôsobom bola zabezpečená strojná doprava rudy zo závodov štôlňa Antona Paduánskeho vo Vyhniach a Hornohodrušského banského závodu do novej flotačnej úpravne, tiež flotačných koncentrátov do huty v Banskej Štiavnici.
Túto etapu využívania šachty ukončili v roku 1950 zastavením ťažby drahokovových rúd v Hodruši. V ďalšom období, až do roku 1994, šachta slúžila pre údržbu VDŠ. Vtedy riadnu dopravu šachtou z technických dôvodov zastavili. Povrchové objekty šachty sa nachádzajú v havarijnom technickom stave.
Objekty šachty Mayer sú v ústrednom zozname pamiatkového fondu evidované v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod číslami 10168/1 - strojovňa, 10168/2 - ťažná veža, 10168/3 – budova.
Text: ODKAZY MINULOSTI - Banské technické a kultúrne pamiatky lokality UNESCO Hodruša-Hámre
Foto: Lubomír Lužina
