Banská Štiavnica

Banská Štiavnica

Banská Štiavnica je historicky slobodné kráľovské banské mesto, ktoré je úzko späté s ťažbou zlata a striebra, ktoré sa ťažilo už za čias Keltov. Banská Štiavnica bolo jedno z najvýznamnejších baníckych stredísk na svete. Najväčší rozmach baníctva bol v 16. storočí, kedy sa v banskoštiavnickom rudnom revíri vyťažilo vyše 300 000 kg striebra. V roku 1782 dosiahol počet obyvateľov Banskej Štiavnice 24 tisíc, čo znamená, že Štiavnica bola po Pešti a Prešporku tretím najväčším mestom v Uhorsku. V 18. storočí tu pôsobili vynikajúci konštruktéri  / Helovci/, ktorí zostrojili jedinečný vodohospodársky systém pozostávajúci z vyše 40 umelých vodných nádrží- tajchov, ktoré sa využívali na čerpanie vody z baní. V roku 1763 tu vznikla aj prvá vysoká škola technického smeru na svete Banícka akadémia, ktorú zriadila Mária Terézia. Od roku 1993 je mesto s okolitými technickými pamiatkami zapísané na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.