Kammerhof Kammerhof

KDE NÁS NÁJDETE

Adresa: Kammerhofská 2, 969 01 Banská Štiavnica
GPS
N – 48°27´19,00"
E – 18°53´43,50"

PONUKA PRE ŠKOLY

KONTAKT

technika@muzeumbs.sk,  hramesa@muzeumbs.sk,
045/694 94 18,  0918 990 450
Vstup do expozície:
 priebežne, maximálna kapacita expozície v jednom momente je 24 osôb

Dĺžka prehliadky: odporúčame rezervovať si čas na prehliadku v rozsahu 90 minút

Prehliadka je možná aj v cudzom jazyku: anglický jazyk za príplatok 15,00 €

Kammerhof expozícia Baníctvo na Slovensku

Najrozsiahlejšia expozícia v meste nie je len o banskej technike. Samotné baníctvo - ťažba suroviny sa začína objavením ložiska, geologickým prieskumom, používajú sa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá a dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí odstrániť spodná voda, aby sa tam dalo pracovať. Človek využíva čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších zariadení, ktoré ppoužíva pri ťažbe a spracovaní suroviny sú nutné energie (konská, vodná, stlačený vzduch, elektrická). Tieto zložité, aj jednoduchšie činnosti, ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20. stor.

Ideálne je túto expozíciu navštíviť skôr, ako sa rozhodnete nahliadnuť do podzemia v Glanzenberg štôlni, či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.

Kammerhof – z histórie objektu

Najcennejší pamiatkový objekt historického centra Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12. stor. V 16. stor. sa stal sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť.

Expozičné celky expozície baníctvo na Slovensku

História expozície

Kammerhof sprístupnil prvú expozíciu venovanú banskej technike v 70-tych rokoch 20.stor. Nadviazala na úspešné výstavy venované banskomeračským prístrojom a dobývacej  technike. Pre rozsiahle rekonštrukčné práce bola táto časť zbierkového fondu múzea 20 rokov neprístupná. Až po dokončení obnovy tejto výnimočnej pamiatky sa postupne v rokoch 1998 – 2000 sprístupnilo 14 expozičných celkov expozície nazvanej Baníctvo na Slovensku. V roku 2019 začala I. etapa inovácie tejto expozície. Inovované boli expozičné celky: Prijímacia sála hlavného komorského grófa, Dobývanie, Meračstvo, Osvetľovanie, Čerpanie, Doprava, Úpravníctvo a Baníctvo 20. stor. Expozícia bola pre verejnosť opätovne otvorená 2. júna 2020. Okrem inovovaných celkov sú dočasne sprístupnené aj celky: Ložiská nerastných surovín a Banská správa. Ostatné expozičné celky prejdú plánovanou inováciou v roku 2020 a momentálne nie sú verejnosti prístupné.

Ložiská nerastných surovín

je názov úvodného expozičného celku. Ložisko s dostatočne veľkým množstvom nerastných surovín je základným predpokladom pre rozvoj baníctva. Slovensko, vzhľadom na svoju malú plochu, oplývalo bohatstvom rôznych druhov nerastných surovín a ťažba drahých kovov ho preslávila. Vystavené vzorky zastupujú pestrú škálu minerálov, ktoré sa na našom území ťažili a niektoré ťažia dodnes. Tento expozičný celok čaká inovácia v roku 2020.

Prijímacia sieň hlavného komorského grófa

Reprezentačná miestnosť, doplnená pri príležitosti návštevy Františka Lotrinského o fresky, ktorých autorom bol rakúsky maliar Anton Schmidt. Predstavujú Máriu Teréziu, Františka Lotrinského a cisárskeho kancelára Königsegga. Priestor dopĺňa dobový nábytok.

Prijímacia sieň hlavného komorského grófa

Banská správa

Komorskí grófi sídlili v objekte Kammerhofu od roku 1663. Do funkcie ich menoval panovník a pod ich správu spadali bane, huty, mincovňa, lesy i školstvo. Boli to osobnosti vedy a techniky a práve ich pôsobeniu sa venuje tento expozičný celok, ktorý v roku 2020 čaká inovácia.

Kutanie a dobývanie

Po overení ložiska sa začalo s rozpojovacími prácami - v praveku pomocou nástrojov z kostí, parohov zvierat, opracovaným kameňom - pazúrikom. Od 12. stor. sa používal železný klin a kladivo, od 14. stor. klin získal otvor a oba nástroje dnes poznáme ako želiezko a kladivko. Rok 1627 priniesol do baníckej praxe používanie pušného prachu. Bol to historický začiatok strelných prác v baníctve a zásadná zmena v dobývaní. V roku 1873 bolo prvýkrát v Uhorsku použité strojové vŕtanie. Otváraniu ložiska a vlastným dobývacím prácam predchádzali tzv. kutacie práce (geologický prieskum). Prútikár s virguľou určil miesto, kde sa pokračovalo s vyhľadávaním rúd - vykopávali sa prieskumné ryhy alebo pingy (priehlbiny okrúhleho prierezu). Neskôr sa tieto práce realizovali podľa presných schém. Od začiatku 19. stor. sa začali používať stroje na vŕtanie prvých vrtov.

Meračstvo

Banské meračstvo a mapovanie, ako dôležitá súčasť banskej výroby, pripravovali podklady pre projektovanie banských diel a závodov. Úlohou banských meračov bolo zhotovovať mapy razených banských diel, ale aj napr. preniesť presné hranice banských polí z povrchu do podzemia podľa inštrukcií a banských poriadkov a zabrániť tak sporom pri dobývaní rúd. Základnými meračskými prístrojmi boli: kompas, schinzeug, závesný sklonomer.

Zaujímavosti

  • prvé použitie kompasu v banskoštiavnickej oblasti: 12. marca 1555 na šachte Altrád v Hodruši
  • v roku 1633 Baltazár Rűssler vynašiel závesný banský kompas
  • v roku 1856 bol zameraný banskoštiavnický poludník (vyznačený na litografickej doske na arkáde Kammerhofu)

Osvetľovanie, vetranie

Podzemie si baníci osvetľovali otvoreným ohňom, fakľami, či štiepkami. Najstaršie banícke lampy sú v našom  prostredí zo stredoveku - hlinené otvorené kahance. Najpočetnejšie zachované sú tzv. palčiaky. S rozvojom kovov postupne začalo prevládať používanie kovových otvorených kahancov - železných a medených. Koncom 17. stor. prichádza výroba uzavretých kovových kahancov, prevažne železných, len pre  úradníkov sa vyrábali kahance z mosadze. Ako svietivo sa spočiatku používal loj, ktorý nahrádzal v 19. stor. repkový olej. Koncom 19. stor. vzniká nový typ svietidiel - karbidové alebo acetylénové lampy (karbidové). Používali sa v rudnom baníctve, kde nehrozili výbuchy plynov. Pre uhoľné baníctvo sa v 19.stor. začali vyvíjať tzv. bezpečnostné lampy - vetierky.

Dôležitým faktorom pri dobývaní nerastných surovín banským spôsobom je prítomnosť vyhovujúceho ovzdušia v podzemných priestoroch. Prirodzené vetranie bolo najstarším spôsobom vetrania. S postupom od väčších hĺbok a rozširovaním počtu štôlní, stavali sa v 16.a 17. stor. rôzne typy "strojov", ktoré zachytávali a privádzali vzduch do šachty. V podstate to boli rôzne typy drevených skríň - tvaru sudu, či hranola. Takéto primitívne lopatkové dúchadlá sa spomínajú v Banskej Štiavnici v roku 1647. Na vháňanie vzduchu slúžili aj kožené mechy. Vzduch sa hnal do lutní (drevených potrubí) a viedol do štôlní.

Čerpanie banských vôd

S postupom banských prác do väčších hĺbok v ťažbe bránila presakujúca povrchová a spodná voda, ktorá bane zatápala. Z podzemia sa voda vynášala v rôznych nádobách pomocou vrátkov a rumpálov. Postupne  boli vyvinuté rôzne druhy  čerpadiel. Prvá zmienka o banských čerpadlách je z roku 1535 z Novej Bane.

Najvýznamnejšie zariadenia vznikali od konca 17. stor. a v priebehu 18. stor. a zachránili baníctvo v banskoštiavnickej oblasti. Tieto vynálezy sa spájajú s menami Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell, Samuel Mikovíni, Isac Potter. V Novej Bani  bol v roku 1722 postavený ohňový stroj, na pohon využíval paru a kondenzáciu pár. Vahadlový a vodnostĺpcový stroj využíval na svoj pohon vodu. Banská Štiavnica nemala prirodzené vodné toky, preto stavba vodných hrádzí, vybudovanie umelých jazier - tajchov, zabezpečila energiu pre čerpadlá a aj iné strojené zariadenia baníctva. Postupne bol vybudovaný unikátny vodohospodársky systém. Uvedené stroje zastupujú v expozícii ich funkčné modely.

Banská doprava

Vo všeobecnosti zabezpečuje dopravu ľudí a materiálu v podzemí i na povrchu. Delí sa na dopravu vertikálnu (v šachtách a úklonných dielach) a horizontálnu v štôlňach a na povrchu. Už v 12. stor. sa pri doprave začínajú používať rôzne pomôcky - prútené košíky (bančiare) a neskôr aj kožené tašky na vynášanie zlato-strieborných rúd. Významnou pomôckou už v 16. stor. boli rôzne typy banských vozíkov pre horizontálnu banskú dopravu a taktiež ručné vrátky a rumpály na vyťahovanie rudy z podzemia.

Zaujímavosti

  • v roku 1837 bola na Windšachte (Štiavnické Bane) zriadená prvá továreň na svete na výrobu lán z oceľového drôtu
  • v rokoch 1825-1828 bola vo Svätotrojičnej dedičnej štôlni v Banskej Štiavnici vybudovaná prvá koľajová trať s drevenými okovanými koľajnicami
  • v roku 1829 bola v oblasti Banskej Štiavnice postavená prvá povrchová banská koľajová dráha na Slovensku
  • už v roku 1854 v Banskej Štiavnici dosahovala dĺžka koľají spolu 21 km
  • koncom 19. stor. súpravy banských vozíkov už ťahali parné lokomotívy

Úprava nerastných surovín, skúšobníctvo

Úprava nerastných surovín je konečnou etapou spracovania nerastu. Najstaršie a najjednoduchšie metódy predstavovalo ručné triedenie a drvenie kamennými nástrojmi - kamenné mlaty. Od 13.stor. ďalších 400 rokov slúžia na drvenie - stupy. Dôležitý spôsob úpravy zlata predstavovala amalgamácia. Na rozdelenie suroviny prúd vody a nátrasný pohyb, tzv. gravitačná úprava na splavoch a sadzačkách.
Úpravníctvo vždy dopĺňali laboratórne skúšky a v laboratóriách sa skúšali nové technológie a kontrolovali proces úpravy, a tiež kvalita produktov.
Vystavené sú rôzne pomôcky laboratórnej techniky, funkčné modely stúp, guľový mlyn s hrabľovým triedičom, flotačná batéria, ako aj modely vysokej, zháňacej, plamennej a tiež Piltzovej pece. Všetky modely patrili k učebným pomôckam, ktoré sa používali na Baníckej akadémii.

Baníctvo v 20.storočí

V čase hospodárskych kríz baníctvo stagnuje, dostáva sa do recesie no vzápätí opäť ožíva. Po 2.sv. vojne sa baníctvo stalo strategickým odvetvím s dotáciami socialistického režimu. Nastal rozvoj najmä železorudného baníctva, v ktorom pracovalo 50% baníkov. Po vzniku SR (1993) štát dotácie zrušil a väčšina podnikov rudného baníctva prešla do tzv. útlmového programu a následne boli zlikvidované. Expozícia v tejto časti prezentuje technológiu a techniku, ktoré sa využívajú i v 21.storočí.

Zaujímavosti

  • v 50.tych rokoch prichádzajú vzduchové podpery a vrtné kladivá s vodným výplachom
  • v 60.tych rokoch acetylénové svietidlá používané od prelomu storočí nahrádzajú batériové
  • v 70.tych rokoch sa zavádza razenie komínov (dovrchným spôsobom) pomocou raziacich plošín
  • začiatkom 80.tych rokov nastáva éra „banskej bezkoľajovej mechanizácie" (vŕtacie zariadenia a prepravníkové nakladače).

Osvetľovanie, záchranárstvo a vetranie

V 20.stor. sa postupne prešlo od otvoreného ohňa v karbidovej lampe v rudnom baníctve a bezpečnostnej lampy v uhoľnom baníctve k akumulátorovým osobným svietidlám. Najväčšie zmeny nastúpili v ochrane zdravia v nebezpečnom banskom prostredí. Vyvíja sa banské záchranárstvo. Najprv pri uhoľných baniach, neskôr vo všetkých banských závodoch. Postupne sa vyvíja aj banská záchranná technika a neskôr aj samozáchranné prístroje - povinné vo výbave baníka. Podobne aj zabezpečenie vhodného prostredia pre prácu - nielen osvetlením, ale aj zložením vzduchu, prešlo výrazným vývojom. Na sledovanie kvality ovzdušia boli vyvíjané stále modernejšie spôsoby. Pri  pobyte v podzemí, v čoraz väčších hĺbkach bolo nevyhnutné mať možnosť sa dorozumievať a vývoj techniky sa prejavil aj v banskej signalizácii.

Obsadenosť expozície:

Napíšte nám

Položky označené hviezdičkou sú povinné *

* * *
*
*
*
*
*  
*