Kammerhof
Adresa: Kammerhofská 2, 969 01 Banská Štiavnica
GPS:
N – 48°27´19,00"
E – 18°53´43,50"
technika@muzeumbs.sk, hramesa@muzeumbs.sk,
045/694 94 18, 045/692 05 35
Vstup do expozície: s lektorom každú celú hodinu
najrozsiahlejšia expozícia v meste nie je len o banskej technike. Banícke školstvo, história najvýznamnejšieho banského úradu na našom území (pôsobil v Banskej Štiavnici od 16.storočia), galéria dobového portrétu – banských odborníkov a významných osobností, ľudové umenie s baníckou tematikou, slávnostný banícky odev - to všetko súviselo s baníctvom a je v expozícii prezentované predovšetkým zachovanými autentickými dobovými predmetmi. Samotné baníctvo – ťažba suroviny sa začína objavením ložiska, geologickým prieskumom, používa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá, dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí odstrániť spodná voda, aby sa tam dalo pracovať – človek využíva čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších zariadení , ktoré používa pri ťažbe a spracovaní suroviny sú nutné energie ( konská, vodná , stlačený vzduch, elektrická...). Tieto zložité aj jednoduchšie činnosti, ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20.storočie. Viac ako 800 originálnych predmetov, dobové ilustrácie, historické fotografie a mapy a funkčné modely sprevádzajú návštevníka v 9 expozičných celkoch. Spolu s umelecko - historickou časťou v ďalších 5 miestnostiach získa návštevník zaujímavý obraz o baníctve a aj o tom, kam jeho vplyv zasahoval.
Ideálne je túto expozíciu navštíviť prv, ako sa rozhodnete nahliadnuť do podzemia v Glanzenberg štôlni, či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.
Najcennejší pamiatkový objekt historického centra Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12.storočia. V 16.storočí sa stal sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť.
Kammerhof sprístupnil prvú expozíciu venovanú banskej technike v 70-tych rokoch 20.storočia. Nadviazala na úspešné výstavy venované banskomeračským prístrojom a dobývacej technike. Pre rozsiahle rekonštrukčné práce bola táto časť zbierkového fondu múzea 20 rokov neprístupná. Až po dokončení obnovy tejto výnimočnej pamiatky sa postupne v rokoch 1998 – 2000 sprístupnilo dnešných 14 expozičných celkov expozície nazvanej Baníctvo na Slovensku
je názov úvodného expozičného celku. Ložisko s dostatočne veľkým množstvom nerastných surovín je základným predpokladom pre rozvoj baníctva. Slovensko vzhľadom na svoju malú plochu oplývalo bohatstvom rôznych druhov nerastných surovín a ťažba drahých kovov ho preslávila. Vystavené vzorky zastupujú pestrú škálu minerálov, ktoré sa na našom území ťažili a niektoré dodnes aj ťažia.
Najvzácnejší exponát
V objekte Kammerhofu sa uskutočnili v minulom storočí rozsiahle archeologické výskumy. K najvzácnejším nálezom možno zaradiť mincu Belu III. z konca 12. storočia. Tento nález, ale aj fragmenty kuchynskej keramiky z 13. storočia, svedčia o osídlení týchto miest na prelome 12. a 13. storočia.
Medzi najvýznamnejšie exponáty zaraďujeme kolekciu technickej keramiky, ktorá slúžila pre laboratórne práce testovania vzoriek rúd drahých a farebných kovov v 15.-19. storočí.
Odporúčame vidieť
Výber gotických a renesančných kachlíc z 15.-17. storočia, ktoré poukazujú na význam objektu ako sídla banskej komory, resp. štátnej správy. Pozoruhodný je nález 78 kusov baníckych želiezok, objavených v studni vo dvore, ktoré slúžili pri manipulácii so vzorkami rudy – skúšobnícke práce v Kammerhofe.
Komorskí grófi sídlili v objekte Kammerhofu od r. 1663. Do funkcie ich menoval panovník a pod ich správu spadali bane, huty, mincovňa, lesy, školstvo. Boli to osobnosti vedy a techniky. Galéria zahŕňa 51 portrétov banských úradníkov a osobností, ktoré boli vystavené v priestoroch Kammerhofu. Časť z nich je vystavená v priestoroch galérie J.Kollára, 30 z týchto dobových portrétov je možné vidieť vo viacerých miestnostiach expozície.
Počas vizitácii banských miest v 18. stor. navštívili členovia rodiny Habsburgovcov aj Banskú Štiavnicu – v roku 1751 cisár František so sprievodom, v roku 1764 princovia Jozef II, Leopold II a ich budúci švagor Albert a v r. 1783 Jozef II. (už ako cisár). K návštevám sa realizovala nová výzdoba v kostoloch. Dokladom toho sú časti oltára a plastiky putti od D. I. Stanettiho (autor Morového súsošia). Pre členov rodiny boli ušité slávnostné fáracie plášte.
Reprezentačná miestnosť, doplnená pri príležitosti návštevy Františka Lotrinského o fresky, ktorých autor bol rakúsky maliar Anton Schmidt. Predstavujú Máriu Teréziu, Františka Lotrinského a Jozefa II. Priestor dopĺňa dobový nábytok.
Pri vstupe do miestnosti sú vystavené banícke uniformy. Odev sa delil na pracovný a slávnostný. Na základe neho sa rozlišovali robotníci, dozorcovia, úradníci. Prezentujeme aušusnícke uniformy uhorského a nemeckého typu, slávnostnú banícku uniformu a zimný kabát k slávnostnej uniforme. Banícke tradície prezentuje skok cez kožu, ľudové umenie s baníckou aj sakrálnou tematikou práce štiavnických rezbárov. Najvzácnejšími exponátmi sú vystavené vkladačky do fliaš, „fľaše trpezlivosti ”.
Po overení ložiska sa začalo s rozpojovacími prácami – v praveku pomocou nástrojov z kostí, parohov zvierat, opracovaným kameňom – pazúrikom. Od 12. stor. železný klin a kladivo, od 14. stor. sa klin získal otvor a oba nástroje dnes poznáme ako želiezko a kladivko Rok 1627 priniesol do baníckej praxe používanie pušného prachu. Bol to historický začiatok strelných prác v baníctve a zásadná zmena v dobývaní. V r.1873 bolo prvý krát v Uhorsku použité strojné vŕtanie. Otvárke ložiska a vlastným dobývacím prácam predchádzali tzv. kutacie práce (geologický prieskum). Prútikár s virgulou určil miesto, kde sa pokračovalo s vyhľadávaním rúd – vykopávali sa prieskumné ryhy alebo pingy (priehlbiny okrúhleho prierezu). Neskôr sa tieto práce realizovali podľa presných schém. Od zač. 19. stor. sa začali používať stroje na vŕtanie prvých vrtov.
Banské meračstvo a mapovanie, ako dôležitá súčasť banskej výroby pripravovali podklady pre projektovanie banských diel a závodov. Úlohou banských meračov bolo zhotovovať mapy razených banských diel, ale aj napr. preniesť presné hranice banských polí z povrchu do podzemia podľa inštrukcií a banských poriadkov a zabrániť tak sporom pri dobývaní rúd. Základnými meračskými prístrojmi boli: kompas, schinzeug, závesný sklonomer.
Podzemie si baníci osvetľovali otvoreným ohňom, fakľami, či štiepkami. Najstaršie banícke lampy sú v našom prostredí zo stredoveku –hlinené otvorené kahance. Najpočetnejšie zachované sú tzv. palčiaky. S rozvojom kovov postupne začalo prevládať používanie kovových otvorených kahancov - železných, medených. Koncom 17. stor. prichádza výroba uzavretých kovových kahancov, prevažne železných, len pre úradníkov sa vyrábalo mosadzné. Ako svietivo sa spočiatku používal loj, ktorý nahrádzal v 19. stor. repkový olej. Koncom 19. stor. vzniká nový typ svietidiel–karbidová, alebo acetylénová lampa. Používali sa v rudnom baníctve, kde nehrozili výbuchy plynov. Pre uhoľné baníctvo sa v 19.storočí začali vyvíjať tzv. bezpečnostné lampy, vetierky.
S postupom banských prác do väčších hĺbok v ťažbe bránila presakujúca povrchová a spodná voda, ktorá bane zatápala. Z podzemia sa voda vynášala v rôznych nádobách pomocou vrátkov a rumpálov. Postupne boli vyvinuté rôzne druhy čerpadiel. Prvá zmienka o banských čerpadlách je z roku 1535 z Novej Bane.
Najvýznamnejšie zariadenia vznikali od konca 17. stor. a v priebehu 18. storočia a zachránili baníctvo v banskoštiavnickej oblasti. Tieto vynálezy sa spájajú s menami Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell, Samuel Mikovíni, Isac Potter. V Novej Bani bol v roku 1722 postavený ohňový stroj, na pohon využíval paru a kondenzáciu pár. Vahadlový a vodnostĺpcový stroj využívali na svoj pohon vodu. Banská Štiavnica nemala prirodzené vodné toky, stavba vodných hrádzí, vybudovanie umelých jazier – tajchov zabezpečila energiu pre čerpadlá a aj iné strojené zariadenia baníctva. Postupne bol vybudovaný unikátny vodohospodársky systém. Uvedené stroje zastupujú v expozícii ich funkčné modely.
Vo všeobecnosti zabezpečuje dopravu ľudí a materiálu v podzemí i na povrchu. Delí sa na dopravu vertikálnu (v šachtách a úklonných dielach) a horizontálnu v štôlňach a na povrchu. Už v 12. storočí sa pri doprave začínajú používať rôzne pomôcky – prútené košíky (bančiare) a neskôr aj kožené tašky na vynášanie zlato-strieborných rúd. Významnou pomôckou už v 16. storočí boli rôzne typy banských vozíkov pre horizontálnu banskú dopravu a taktiež ručné vrátky a rumpále na vyťahovanie rudy z podzemia.
Zaujímavosti
Úprava nerastných surovín je konečnou etapou spracovania nerastu. Najstaršie a najjednoduchšie metódy predstavovalo ručné triedenie a drvenie kamennými nástrojmi – kamenné mlaty. Od 13.stor. ďalších 400 rokov slúžia na drvenie – stupy. Dôležitý spôsob úpravy zlata predstavovala amalgamácia. Na rozdelenie suroviny prúd vody a nátrasný pohyb, tzv. gravitačná úprava na splavoch a sadzačkách.
Úpravníctvo vždy dopĺňali laboratórne skúšky a v laboratóriách sa skúšali nové technológie a kontrolovali proces úpravy, a tiež kvalitu produktov.
Vystavené sú rôzne pomôcky laboratórnej techniky, funkčné modely stúp, guľový mlyn s hrabľovou triedičkou a flotačná batéria ako aj modely vysokej pece na spracovanie železa, zháňacej pece používanej pri výrobe striebra a plamenná pec - zinok. Všetky modely patrili k učebným pomôckam, ktoré sa používali na Baníckej akadémii.
V čase hospodárskych kríz baníctvo stagnuje, dostáva sa do recesie no vzápätí opäť ožíva. Po 2.svetovej vojne sa baníctvo stalo strategickým odvetvím s dotáciami socialistického režimu. Nastal rozvoj najmä železorudného baníctva, v ktorom pracovalo 50% baníkov. Po vzniku SR (1993) štát dotácie zrušil a väčšina podnikov rudného baníctva prešla do tzv. útlmového programu a následne boli zlikvidované. Expozícia v tejto časti prezentuje technológiu a techniku, ktoré sa využívajú i v 21.storočí.
Zaujímavosti
V 20.storčí sa postupne prešlo od otvoreného ohňa v karbidovej lampe v rudnom baníctve a bezpečnostnej lampy v uhoľnom baníctve k akumulátorovým osobným svietidlám. Najväčšie zmeny nastúpili v ochrane zdravia a ochrane v nebezpečnom banskom prostredí. Vyvíja sa banské záchranárstvo. Najprv pri uhoľných baniach, neskôr vo všetkých banských závodoch. Postupne sa vyvíja aj banská záchranná technika a neskôr aj samozáchranné prístroje– povinné vo výbave baníka. Podobne aj zabezpečenie vhodného prostredia pre prácu – nielen osvetlením , ale aj zložením vzduchu, prešlo výrazným vývojom. Na sledovanie kvality ovzdušia boli vyvíjané stále modernejšie spôsoby. Pri pobyte v podzemí, v čoraz väčších hĺbkach bolo nevyhnutné mať možnosť sa dorozumievať a vývoj techniky sa prejavil aj v banskej signalizácii.
Obsadenosť expozície:
