OD 1.OKTÓBRA JE Z DÔVODU INOVÁCIE EXPOZÍCIA DO ODVOLANIA PRE VEREJNOSŤ ZATVORENÁ!

Kammerhof expozícia Baníctvo na Slovensku,

najrozsiahlejšia  expozícia  v meste nie je len o banskej technike.  Banícke školstvo,  história najvýznamnejšieho banského úradu na našom území (pôsobil v Banskej Štiavnici  od 16.storočia), galéria dobového portrétu – banských odborníkov  a významných osobností, ľudové umenie s baníckou tematikou, slávnostný banícky odev  - to všetko súviselo s baníctvom a je v expozícii prezentované  predovšetkým zachovanými  autentickými dobovými predmetmi. Samotné  baníctvo – ťažba  suroviny sa začína  objavením ložiska, geologickým prieskumom,  používa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá, dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí  odstrániť spodná voda, aby sa  tam dalo pracovať – človek využíva  čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších  zariadení , ktoré používa pri ťažbe a spracovaní  suroviny sú nutné energie ( konská, vodná , stlačený vzduch, elektrická...).   Tieto  zložité  aj jednoduchšie činnosti,  ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované  od  najstarších archeologických nálezov  až po  20.storočie. Viac ako 800 originálnych predmetov,  dobové ilustrácie, historické fotografie a mapy a funkčné modely sprevádzajú návštevníka v 9 expozičných celkoch. Spolu s umelecko - historickou časťou v ďalších 5 miestnostiach  získa návštevník zaujímavý obraz o baníctve a aj o tom, kam jeho vplyv zasahoval.

Ideálne je túto expozíciu  navštíviť  prv, ako  sa  rozhodnete nahliadnuť  do  podzemia  v Glanzenberg štôlni,  či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.

Kammerhof – z histórie objektu

Najcennejší  pamiatkový objekt historického centra  Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12.storočia. V 16.storočí sa stal  sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil  baníctvo najbohatšieho  banského rudného regiónu,  dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť.

Expozičné celky expozície baníctvo na Slovensku

Archeológia

Najvzácnejší exponát
V objekte Kammerhofu sa uskutočnili v minulom storočí rozsiahle archeologické výskumy. K najvzácnejším nálezom možno zaradiť mincu Belu III. z konca 12. storočia. Tento nález, ale aj fragmenty kuchynskej keramiky z 13. storočia,  svedčia o osídlení týchto miest na prelome 12. a 13. storočia.
Medzi najvýznamnejšie exponáty zaraďujeme kolekciu technickej keramiky, ktorá slúžila pre laboratórne práce testovania vzoriek rúd drahých a farebných kovov v 15.-19. storočí.

Odporúčame vidieť
Výber gotických  a renesančných kachlíc z 15.-17. storočia, ktoré poukazujú na význam objektu  ako sídla banskej komory, resp. štátnej správy. Pozoruhodný je nález 78 kusov baníckych želiezok, objavených v studni vo dvore, ktoré slúžili pri manipulácii so vzorkami rudy – skúšobnícke práce v Kammerhofe.

Galéria portrétov komorských grófov

Komorskí grófi sídlili v objekte Kammerhofu od r. 1663. Do funkcie ich menoval panovník a pod ich správu spadali bane, huty, mincovňa, lesy, školstvo. Boli to osobnosti vedy a techniky. Galéria zahŕňa 51 portrétov banských úradníkov  a osobností, ktoré boli vystavené v priestoroch Kammerhofu. Časť  z nich je vystavená v priestoroch galérie J.Kollára, 30 z týchto dobových portrétov je možné vidieť  vo viacerých miestnostiach expozície.

Návštevy Habsburgovcov do Banskej Štiavnice

Počas vizitácii banských miest v 18. stor. navštívili členovia rodiny Habsburgovcov aj Banskú Štiavnicu – v roku 1751 cisár František so sprievodom, v roku 1764 princovia Jozef II, Leopold II a ich budúci švagor Albert a v r. 1783 Jozef II. (už ako cisár). K návštevám sa realizovala nová výzdoba v kostoloch. Dokladom toho sú časti oltára a plastiky putti od D. I. Stanettiho (autor Morového súsošia). Pre členov rodiny boli ušité slávnostné fáracie plášte.

Spoločenský život a tradície baníctva na Slovensku

Pri vstupe do miestnosti sú vystavené banícke uniformy. Odev sa delil na pracovný a slávnostný. Na základe neho sa rozlišovali robotníci, dozorcovia, úradníci. Prezentujeme aušusnícke uniformy uhorského a nemeckého typu, slávnostnú banícku uniformu a zimný kabát k slávnostnej uniforme. Banícke tradície prezentuje skok cez kožu, ľudové  umenie s baníckou aj sakrálnou tematikou práce štiavnických rezbárov. Najvzácnejšími exponátmi sú vystavené vkladačky  do fliaš, „fľaše trpezlivosti ”.

Kutacie práce, rozpojovanie a dobývacie metódy

Po overení ložiska sa začalo s rozpojovacími prácami – v praveku pomocou nástrojov z kostí, parohov zvierat, opracovaným kameňom – pazúrikom. Od 12. stor. železný klin a kladivo, od 14. stor. sa klin  získal otvor a oba nástroje  dnes poznáme ako želiezko a kladivko Rok 1627 priniesol do baníckej praxe používanie  pušného prachu. Bol to historický začiatok strelných prác v baníctve a zásadná zmena v dobývaní. V r.1873 bolo prvý krát v Uhorsku použité strojné vŕtanie. Otvárke ložiska a vlastným dobývacím prácam predchádzali tzv. kutacie práce (geologický prieskum). Prútikár s virgulou určil miesto, kde sa pokračovalo  s vyhľadávaním rúd – vykopávali sa prieskumné ryhy  alebo pingy (priehlbiny okrúhleho prierezu). Neskôr sa tieto práce realizovali podľa presných schém. Od zač. 19. stor. sa začali používať stroje na   vŕtanie prvých vrtov.

Meračstvo a mapovanie

Banské meračstvo a mapovanie, ako dôležitá súčasť banskej výroby pripravovali podklady pre projektovanie banských diel a závodov. Úlohou banských meračov bolo zhotovovať mapy razených banských diel, ale aj napr. preniesť presné hranice banských polí z povrchu do podzemia podľa inštrukcií a banských poriadkov a zabrániť tak sporom pri dobývaní rúd. Základnými meračskými prístrojmi boli: kompas, schinzeug, závesný sklonomer.

Zaujímavosti

• prvé použitie kompasu v banskoštiavnickej oblasti: 12. marca 1555 na šachte Altrád v Hodruši
• v roku 1633 Baltazár Rűssler vynašiel závesný banský kompas
• v roku 1856 bol zameraný banskoštiavnický poludník (vyznačený na litografickej doske na arkáde Kammerhofu)

Osvetľovanie

Podzemie si baníci osvetľovali  otvoreným ohňom, fakľami, či štiepkami. Najstaršie banícke lampy sú v našom  prostredí zo stredoveku –hlinené otvorené kahance. Najpočetnejšie zachované sú tzv. palčiaky. S rozvojom kovov postupne začalo prevládať  používanie kovových otvorených kahancov - železných, medených. Koncom 17. stor. prichádza výroba uzavretých kovových kahancov, prevažne železných, len pre  úradníkov sa vyrábalo mosadzné. Ako svietivo sa spočiatku používal loj, ktorý nahrádzal v 19. stor. repkový olej. Koncom 19. stor. vzniká nový typ svietidiel–karbidová, alebo acetylénová lampa. Používali sa v rudnom baníctve, kde nehrozili výbuchy plynov. Pre uhoľné baníctvo sa v 19.storočí začali vyvíjať tzv. bezpečnostné lampy, vetierky.

Čerpanie banských vôd, vodné nádrže v Banskoštiavnickej oblasti

S postupom banských prác do väčších hĺbok v ťažbe bránila presakujúca povrchová a spodná voda, ktorá bane zatápala. Z podzemia sa voda vynášala v rôznych nádobách pomocou vrátkov a rumpálov. Postupne  boli vyvinuté rôzne druhy  čerpadiel. Prvá zmienka o banských čerpadlách je z roku 1535 z Novej Bane.

Najvýznamnejšie  zariadenia vznikali od konca 17. stor. a v priebehu 18. storočia a zachránili  baníctvo v banskoštiavnickej oblasti. Tieto vynálezy sa spájajú s menami Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell, Samuel Mikovíni, Isac Potter. V Novej Bani  bol v roku 1722 postavený ohňový stroj, na pohon využíval paru a kondenzáciu pár. Vahadlový a vodnostĺpcový stroj využívali na svoj pohon vodu.  Banská Štiavnica nemala prirodzené vodné toky, stavba vodných hrádzí, vybudovanie  umelých jazier – tajchov zabezpečila  energiu pre čerpadlá a aj iné strojené zariadenia baníctva. Postupne bol vybudovaný unikátny vodohospodársky systém. Uvedené stroje zastupujú v expozícii ich funkčné modely.

Banská doprava

Vo všeobecnosti zabezpečuje dopravu ľudí a materiálu v podzemí i na povrchu. Delí sa na dopravu vertikálnu (v šachtách a úklonných dielach) a horizontálnu v štôlňach a na povrchu. Už v 12. storočí  sa pri doprave začínajú používať rôzne pomôcky – prútené košíky (bančiare) a neskôr aj kožené tašky na vynášanie zlato-strieborných rúd. Významnou pomôckou už v 16. storočí boli rôzne typy banských vozíkov pre horizontálnu banskú dopravu a taktiež ručné vrátky a rumpále na vyťahovanie rudy z podzemia.

Zaujímavosti

• v roku 1837 bola na Windšachte (Štiavnické Bane) zriadená prvá továreň na svete na výrobu lán z oceľového drôtu
• v rokoch 1825-1828 bola vo Svätotrojičnej dedičnej štôlni v Banskej Štiavnici vybudovaná prvá koľajová trať s drevenými okovanými koľajnicami
• v roku 1829 bola v oblasti Banskej Štiavnice postavená prvá povrchová banská koľajová dráha na Slovensku
• už v roku 1854 v Banskej Štiavnici dosahovala dĺžka koľají spolu 21 km
• koncom 19. storočia súpravy banských vozíkov už ťahali parné lokomotívy

Úprava nerastných surovín, skúšobníctvo - laboratórna technika

Úprava nerastných surovín je konečnou etapou spracovania nerastu. Najstaršie a najjednoduchšie metódy predstavovalo ručné triedenie a drvenie kamennými nástrojmi – kamenné mlaty. Od 13.stor.  ďalších 400 rokov slúžia na drvenie – stupy. Dôležitý spôsob úpravy zlata predstavovala amalgamácia. Na rozdelenie suroviny prúd vody a nátrasný pohyb, tzv. gravitačná  úprava na splavoch a sadzačkách.
Úpravníctvo vždy dopĺňali laboratórne skúšky a v laboratóriách sa skúšali nové technológie a kontrolovali proces úpravy, a tiež kvalitu  produktov.
Vystavené sú rôzne pomôcky laboratórnej techniky, funkčné modely stúp, guľový mlyn s hrabľovou triedičkou a flotačná batéria ako aj modely vysokej pece na spracovanie železa, zháňacej pece používanej pri výrobe striebra a plamenná pec - zinok. Všetky modely patrili k učebným pomôckam, ktoré sa používali na Baníckej akadémii.

Baníctvo v 20.storočí

V čase hospodárskych kríz baníctvo stagnuje, dostáva sa do recesie no vzápätí opäť ožíva. Po 2.svetovej vojne sa baníctvo stalo strategickým odvetvím s dotáciami socialistického režimu. Nastal rozvoj najmä železorudného baníctva, v ktorom pracovalo 50% baníkov. Po vzniku SR (1993) štát dotácie zrušil a väčšina podnikov rudného baníctva prešla do tzv. útlmového programu a následne boli zlikvidované. Expozícia v tejto časti prezentuje technológiu a techniku, ktoré sa využívajú i v 21.storočí.

Zaujímavosti

• v 50.tych rokoch prichádzajú vzduchové podpery a vrtné kladivá s vodným výplachom
• v 60.tych rokoch acetylénové svietidlá používané od prelomu storočí nahrádzajú batériové
• v 70.tych rokoch sa zavádza razenie komínov (dovrchným spôsobom) pomocou raziacich plošín
• začiatkom 80.tych rokov nastáva éra „banskej bezkoľajovej mechanizácie" (vŕtacie zariadenia a prepravníkové nakladače).

Osvetľovanie, záchranárstvo a vetranie

V 20.storčí sa postupne prešlo od otvoreného  ohňa v  karbidovej lampe v rudnom baníctve  a bezpečnostnej lampy v uhoľnom baníctve k akumulátorovým osobným svietidlám. Najväčšie zmeny  nastúpili v ochrane zdravia a ochrane v nebezpečnom banskom prostredí. Vyvíja sa banské záchranárstvo. Najprv pri  uhoľných baniach, neskôr vo všetkých banských závodoch. Postupne sa vyvíja aj banská záchranná technika a neskôr aj samozáchranné prístroje– povinné vo výbave baníka. Podobne aj zabezpečenie  vhodného  prostredia pre prácu – nielen osvetlením , ale aj zložením vzduchu, prešlo výrazným vývojom. Na sledovanie  kvality  ovzdušia boli vyvíjané stále  modernejšie spôsoby. Pri  pobyte v podzemí, v čoraz väčších hĺbkach bolo nevyhnutné mať možnosť sa dorozumievať a vývoj techniky sa prejavil aj v banskej signalizácii.