Banská Bystrica

Banská Bystrica

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo a striebro. 
Banská Bystrica od udelenia mestských práv prešla viacerými etapami vývoja a trvale sa vpísala nielen do dejín Slovenska. V roku 1494 tu vznikla Thurzovsko-fuggerovská spoločnost. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov patril k najväčším a najmodernejším podnikom svojho druhu v 16. storočí v Európskom baníctve a hutníctve. Prispela výraznému rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy, ktorý zasiahol celú sféru stredovekého života. Po vyčerpaní zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. V roku 1908 bolo vydané kutacie právo na ťažbu zlata v Harmanci. Vykopali sa tu prieskumné šachty a rôzne štôlne, ale po krátkej dobe ťažby projekt kvôli nerentabilnosti zanikol.
Banská Bystrica sa po vypuknutí SNP stala politickým, vojenským a administratívnym centrom povstaleckého Slovenska. V súčasnosti je sídlom Stredoslovenského kraja, je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska.