Banská Belá

Banská Belá

Obec Banská Belá je stará banícka obec, kedysi banské mesto. Najvzácnejšou pamiatkou je Farský kostol z 13. stor., ktorého veľkosť poukazuje na niekdajšiu dôležitosť obce.
Najstaršia zachovaná zmienka spomína Belú v súvislosti s baňami na striebro už v roku 1228, ešte pred tatárskym nájazdom. Počiatky baníctva v oblasti Belej sa spájajú s povrchovou ťažbou, nevylučuje sa už obdobie keltského osídlenia. Najbohatšie časti zlato-strieborného ložiska vychádzali na povrch v dĺžke asi 400 m a šírke asi 40m. Pravdepodobne s príchodom nemeckých baníkov do oblasti v 13. storočí sa začalo ťažiť aj hlbinne. Mladé mesto sa sľubne rozvíjalo, v doline smerom na Kozelník vyrástli stupy, hámor a huty na spracovanie rudy. O vtedajšom význame Belej svedčí, že už v 13. storočí mala udelené mestské práva, a najneskôr v 15. storočí sa stala plnoprávnym členom v Jednote siedmych banských miest, ktorú tvorili Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Pukanec, Nová Baňa, Ľubietová a Banská Belá. Postupný úpadok začal v 16. storočí. Dôvodov bolo viac: znižovanie kvality rúd a zvyšovanie nákladov na ich ťažbu, spodná voda v baniach, ako ťažba postupovala do stále väčšej hĺbky, aj takmer storočné turecké drancovanie. Slobodné kráľovské a banské mesto Banská Belá žilo v tieni Banskej Štiavnice až do roku 1788, keď sa obe mestá spojili do dvojmesta Banská Štiavnica a Banská Belá.