Salamandrové dni v múzeu: vstupy 5.9., 6.9. a 7.9.2024 o 10:00 a 12:00 hod. Kapacita vstupov je 15 osôb/vstup. Odporúčame si vstup rezervovať: 0918 990 181
Ústie dedičnej odvodňovacej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1560. Štôlňa mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. V neskorších dobách, keď jej odvodňovaciu funkciu prevzali nižšie položené odvodňovacie štôlne, slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov.
Pre verejnosť je sprístupnených 500 m v hĺbke 32 m. Sprístupnená časť končí pri šachte Kaufhaus, kde sa nachádzajú aj tzv. cisárske schody, ktoré sú vytesané do kameňa a spájajú ju s nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou.
V roku 1751 navštívil štôlňu Glanzenberg František Štefan Lotrinský – manžel Márie Terézie. Na jeho počesť tu bola zabudovaná pamätná tabuľa. V tomto priestore boli postupne pridané aj ďalšie pamätné tabule pri návštevách významných panovníkov. Posledným z nich bol cisár František Jozef I.
Historická výnimočnosť, ale najmä to, že štôlňa je v malej hĺbke pod zástavbou centra mesta bola vždy udržiavaná v dobrom technickom stave. Po ostatnej rekonštrukcii v r. 2001 bola obnovená tradícia návštev významných osobností spoločenského života do týchto priestorov. V roku 2003 bola sprístupnená aj pre verejnosť.
Približná dĺžka prehliadky je 90 minút.
ODPORÚČAME
Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 500 m.
Dedičná štôlňa Glanzenberg je od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenané najvýznamnejšie návštevy v meste. Na konci sprístupnenej časti štôlne pri šachte Kaufhaus sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú z nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou. Tu, v hĺbke 40 m pod povrchom na križovatke viacerých stôlní bol priestor rozšírený v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského,( manžela panovníčky Márie Terézie ) v roku 1751. Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne boli v tomto priestore, nazývanom aj "kráľovská cesta" zabudované ďalšie tabule, ktoré sú dodnes zachované na svojom pôvodnom mieste. Z roku 1764 je pamätná tabuľa pri príležitosti fárania korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda. Ďalšia je z roku 1777, kedy sem sfáral Maximilián Rakúsky. Tabuľa z roku 1822 pripomína fáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. Posledné významné fáranie v minulosti vykonal cisár František Jozef I. dňa 7. júla 1852. Historická výnimočnosť, ale najmä to, že štôlňa je v malej hĺbke pod zástavbou centra mesta viedlo k rozhodnutiu štôlňu rekonštruovať. Po nej bola v štôlni obnovená tradícia fárania významných osobností spoločenského života. V roku 2003 bola sprístupnená aj pre verejnosť.
Približná dĺžka prehliadky je 90 minút.
