15.07.2019 Výstava: Marilou Schultz: NAANISH VEDNO, Galéria J. Kollára

Výstava v priestore Display BSC Galéria J. Kollára, 13.-28.júla 2019.

V poradí 16ta výstava v priestore Display BSC, ktorú pripravila Banská St a nica Contemporary

Projekt Marilou Schultz prepája tkanie, ako jednu z najstarších ľudských technológií, s najnovšou, počítačovou technológiou. Obe fungujú na rovnakom princípe. Vytkávaný vzor vzniká prelínaním osnovy a útku, čo je v princípe binárnym kódovaním - priadza sa môže nachádzať iba pred alebo za osnovou. Toto robí z tkáčskeho rámu najstarší digitálny stroj.

Viac ako 70% svetového trhu je kontrolovaného superrýchlymi algoritmami, ktoré spolu neprestajne interreagujú, kupujú a predávajú naše bohatstvo. Vzájomnou reakciou sa algoritmy stávajú komplexnejšími a zložitejšími, ľudstvo im postupne prestáva rozumieť a stráca schopnosť ich čítať. V roku 2010 sa stala zvláštna vec: algoritmy sa začali správať nevypočítateľne a vymazali 9% objemu všetkých peňazí, s ktorými burza obchodovala. Táto udalosť vošla do dejín ako Flash Crash. Algoritmy, ktoré boli zodpovedné za Flash Crash nikto nenaprogramoval, vznikli samé od seba, nekontrolovanou mutáciou. Tieto zdivočelé algoritmy prichádzajú z autonómneho sveta, ktorý vzniká za hranicou ľudskej kontroly. Vzory na starobylých tkaninách zobrazovali väščinou veci neviditeľné, spirituálne a posvätné, záznamy so svetov mimo ľudskej dimenzie a vedomia. Podobne aj projekt Marilou a Lucie zobrazuje obrazce, ktoré vznikli mimo ľudskej mysle, v rovine akejsi technologickej spirituality.

Marilou Schultz sa narodila v mestečku Leupp v Arizone, na území rezervácie kmeňa Navaho, z matkinej strany pochádza z klanu Tabaaha (Vodný okraj) a z otcovej strany z klanu Tsi´naajinii (Ľudia čierneho dreva). Tkať začala ako sedem ročná, pokračujúc v rodinnej tradícii, ktorá sa vinie cez viac ako päť generácií. Marilou tká tradičné aj súčasné Navaho prikrývky a koberce a používa pri tom prírodnú ovčiu vlnu, farbenú buď rastlinnými alebo anilínovými pigmentami. Je známa svojimi precíznou technikou, nesymetrickými vzormi a svojim experimentálnym prístupom k zaužívaným Navajo obrazcom a farbám.

Tkáčske majstrovstvo Marilou Schultz pre seba aj pre nás objavila Lucia Tkáčová, slovenská vizuálna autorka.   Po absolvovaní kurzu tkania v Arizone s Marilou neprestala komunikovať. Počas rezidencie Marilou v programe TROJICA AIR založili obe autorky zrejme prvú slovensko-navažskú umeleckú spoluprácu, na ktorú odkazuje aj názov výstavy.

Rezidencia autorky je súčasťou projektu Mesto kultúry 2019, ktorú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Čo je TROJICA AIR?

TROJICA AIR je nový rezidenčný priestor, ktorý vzniká na ruinách mestskej štruktúry, v miestach, ktoré sú situované v samom centre starého mesta, doteraz ale nenašli svoje uplatnenie. Na začiatku roka 2019 tu základnou rekonštrukciou vznikol malý rezidenčný byt a samostatný ateliér. Ateliér bude v rámci Mesta kultúry (my veríme, že aj v budúcich rokoch) miestom, kde sa pozvaný umelec/umelkyňa bude stretávať s publikom v rámci formátu Open Studio. Za projektom v roku 2019 stojí o.z. Štokovec, priestor pre kultúru, ktorý realizuje už 10 rokov úspešnú platformu Banská St a nica Contemporary (BSC). TROJICA v roku 2019 privíta umelcov/umelkyne a kolektívy, ktoré sa vo svojej tvorbe priamo inšpirujú lokálnym prostredím a témami.

Pod dramaturgiou projektu TROJICA AIR v roku 2019 sú podpísaní Zuzana Bodnárová a Svätopluk Mikyta (BSC) a Lucia Tkáčová (HIT galéria). Hlavným partnerom projektu je Mesto Banská Štiavnica a Fond na podporu umenia.

Čo je to Display BSC?

Dve malé, výstavné miestnosti na prvom pochodí Galérie Jozefa Kollára od roku 2016 predstavujú umelecké projekty, ktoré vznikli počas rezidenčných pobytov umelcov/umelkýň v Banskej Štiavnici. Kurátorom priestoru Display BSC je platforma Banská St a nica Contemporary (BSC). Od jesene 2018 sa Banská St a nica z periférie mesta (železničná stanica) presunula do bývalého gymnázia na ulici Alžbety Gwerkovej-Gollnerovej 6.

Viac informácií hľadajte na: www.banskastanica.sk, www.almaziastiavnica.sk, www.muzeumbs.sk

Článok môžete komentovať ...