16.12.2021 PUTTI: EMBLÉMY LÁSKY A SLÁVY

PIEDESTÁL

Kurátorka: Mária Janušová
Realizačný tím výstavy: Silvia Herianová, Katarína Jankechová, Blanka Skaviniaková
Trvanie výstavy: 18.12.2021 – 4.12.2022
Miesto konania: PIEDESTÁL, Galéria Jozefa Kollára, Nám. Sv. Trojice 8, Banská Štiavnica

V našom novom priestore PIEDESTÁL, nachádzajúcom sa na II. poschodí galérie, budeme postupne prezentovať vybrané diela zo zbierok Slovenského banského múzea. Týmto spôsobom chceme odhaľovať a zviditeľňovať špecifické zbierkové predmety, ktoré sa ukrývajú v múzejných depozitároch. Jednotlivé diela budeme zároveň predstavovať v rámci určitej témy či zobrazeného motívu. Naším zámerom je pritom poukázať na rozmanité vrstvy diel či široké škály prístupov, ktoré ponúkajú, a tak ich bližšie sprostredkovávať verejnosti. 

Aktuálna výstava Putti: Emblémy lásky a slávy sa sústreďuje na barokové figurálne plastiky, spodobujúce detských anjelov – tzv. putti (z lat. putus = chlapec). Tieto postavy, zobrazované ako nahé či polonahé, bacuľaté a zväčša okrídlené deti mužského pohlavia, sú v umení prítomné už od staroveku. V období antiky bol putto súčasťou mytologických zobrazení, v ktorých predstavoval Erosa (v starovekom Ríme sa nazýval Amor alebo Kupid) - boha lásky, erotiky, ako aj plodnosti. Jeho typickým atribútom bol luk a šíp, keďže pomocou výstrelu dokázal u dotknutej osoby dosiahnuť zamilovanosť. V antickom umení sa Eros ako okrídlený mladý muž často nachádzal na výjavoch s jeho matkou Afroditou či láskou Psyché. Rovnako sú známe aj zachytenia Erosa v rámci bakchanálií, teda búrlivých osláv boha Dionýza, kde ho reprezentovala skupina roztopašných batoliat. 

S postupnou christianizáciou sveta sa od mytologických zobrazení upúšťalo, a tak aj putti upadali do zabudnutia. Zlom nastal až v renesancii, kedy sa s celkovým návratom k antike v umení znovu objavili aj putti. Avšak neskôr v období baroka sa v rámci protireformačných snáh mení aj ich funkcia: z tradične sekulárnej postavy sa stáva sakrálna bytosť, ktorá slúži na slávu Boha. A tak sa putti, kedysi emblémy erotiky a zmyselnej túžby, stali reprezentantmi anjelských stvorení a ako pomocné figúry boli obľúbenou súčasťou náboženských výjavov. 

Na túto zvláštnu dichotómiu postavy putto a ambivalentnosť konkrétneho motívu z dejín umenia, pohybujúceho sa medzi svetským a svätým, odkazuje aj výstava v Galérii Jozefa Kollára. Prezentované neskorobarokové plastiky putti boli súčasťou chrámov či sakrálnych súsoší. Na výstave sú však oprostené od svojej niekdajšej nábožensko-ideologickej funkcie. Bývalé doplnkové umelecké komponenty tu navyše získavajú ústrednú úlohu a dostávajú sa do centra pozornosti. Putti si je tak možné podrobne prehliadnuť a nevynechať pritom žiaden detail: ich nezbedné gestá, kučeravé vlasy, ružovkasté líca či plné brušká. Výstava taktiež pracuje s centrálnou kompozíciou, kde je dominantným, ako aj zjednocujúcim prvkom zlatá textília. Jednotlivé vrstvenia, zlomy a záhyby prenikavej drapérie pridávajú na dramatizácii deja, mäkkosti a plasticite figúr. Vystavení putti sa tak javia veľmi prirodzene, ako skupina detí zamrznutá v konkrétnom momente, ktorá navzájom komunikuje, huncútsky vymýšľa, veselo sa pohráva či odpočíva v zlatom zaliatej krajine.

Text: Mária Janušová
Partneri výstavy: Bubulákovo, Select, s.r.o. - metrový a bytový textil

Foto: Beata Babiaková

Článok môžete komentovať ...