Medzi vzácne zbierkové predmety k histórii remesiel a jednotlivých cechov v Banskej Štiavnici a okolitých obciach patria aj historické cechové zástavy. V priebehu svojho vývoja cechy používali na svoju prezentáciu aj cirkevné procesiové zástavy, neskôr vlastné cechové zástavy. V kostoloch mali jednotlivé cechy často vlastné kostolné lavice s cechovým symbolom a pre potreby cirkví zaopatrovali cirkevné liturgické textílie a predmety. V období 18. storočia na základe nariadenia panovníčky Márie Terézie zo 6.2.1761 boli do jednotlivých cechových artikúl zahrnuté aj body týkajúce sa náboženského poslania cechov, podľa ktorých sa mali členovia cechov stretávať viackrát ročne a tiež v deň osláv cechového patróna. Na cirkevných obradoch sa mali modliť za prosperujúcu vládu panovníka, rozkvet cechu a kraja. Povinnosťou cechov bolo, aby vlastnili zástavy so svojim patrónom, ktoré mali byť umiestnené v kostoloch. Členovia cechov, majstri, tovariši, učni a tiež príbuzní členov daného cechu sa každoročne stretávali pod zástavou na sviatok Božieho tela.
Cechy si pre svoje potreby dávali vyhotovovať zástavy rôznych typov a rozmerov. Na zástavách boli takmer vždy namaľované nápisy s citátmi zo Starého alebo Nového zákona, meno svätca, patróna daného cechu, rok zhotovenia zástavy a často vyskytujúci sa latinský nápis „Ora pro nobis“ – oroduj za nás. Maľby na zástavách boli často namaľované na samostatnom kuse plátna, ktorý bol následne všitý do textilu v centrálnej časti zástavy. Pri obojstranných maľovaných cechových zástavách, bol na jednej strane vyobrazený patrón cechu pri charakteristickej činnosti spolu s jeho ikonografickými atribútmi a na druhej strane bol vyobrazený biblický motív, Panna Mária alebo ďalší patrón napr. pri zástavách združených cechov. Mnohé zástavy boli pod maľbou rozdelené na štyri alebo päť cípov rôznych tvarov (oblé, hranaté, klinové). Na zástavách boli často namaľované štylizované znaky cechov, pracovné nástroje, mestské erby, erb Uhorska alebo habsburskej monarchie. Zvykli sa na nich vyskytovať aj mená členov cechov, najmä cechmajstrov. V prípade úmrtia člena cechu sa používali smútočné cechové zástavy vyhotovené z tmavého zamatu, zdobené po obvode mohutnými strapcami. Ich ústredným motívom bol najčastejšie štylizovaný kríž alebo krucifix spolu s cechovými znakmi a erbmi, ktoré boli vyšívané alebo maľované. Zástavy sa používali prehodené cez rakvu.
V zbierkovom fonde Slovenského banského múzea sú evidované viaceré mestské, cirkevné a cechové zástavy. Jednou z nich je cechová zástava z červeného vlneného plátna s obojstranne maľovanou olejomaľbou s námetom Adama a Evy pod Stromom poznania dobrého a zlého z lícovej strany a svätého Floriána z rubovej strany (SH 1040). Zástava je datovaná do roku 1840. Pôvodným majiteľom zástavy bol Rímskokatolícky farský úrad v Banskej Belej a do múzea bola získaná v roku 1968.
Zástava bola zavesená na drevenej žrdi, ktorá má polychrómované hlavice so štylizovanými florálnymi námetmi. Celá zástava má rozmery 171,2x110,7 cm, obojstranne maľovaný obraz má rozmery 65x50 cm. Obojstranná maľba je vyhotovená na plátne s bielym glejokriedovým podkladom. Maľba je osadená v červenom vlnenom plátne.
Na lícovej strane zástavy je v hornej časti namaľovaný zlátený nápis: APERIENTUR OCULI VESTRI: ET ERITIS SICUT DII SCIENTES BONUM ET MALUM (Otvoria sa vaše oči: a budete ako Boh vidieť dobré a zlé). Pri nápise sa nachádzajú dve menšie maľby v štylisticky rovnakých kartušiach. V pravej zlatej kartuši je namaľovaný na modrosivom podklade drevený nástroj používaný hrnčiarmi, tzv. drevená čepeľ, ktorá slúži na vytáčanie vnútra nádob, tiež na kanelovanie a vytváranie drážok na povrchu hrnčiarskych produktov. V kartuši naľavo sú namaľované kachle s kanelovaním, na ktorých je položená váza (štylizovaná amfora) s bielymi kvetmi. Výjav na lícovej strane zástavy vyobrazuje Adama a Evu pod Stromom poznania dobrého a zlého v typickom vyobrazení. Eva je vyobrazená ako mladá žena v stoji, ktorá drží jablko v ľavej ruke. Druhou pravou rukou drží ďalšie jablko a podáva ho sediacemu Adamovi, pričom ich pozoruje Had, obtočený esovite okolo Stromu poznania dobrého a zlého. Na plátne sú vyobrazené ďalšie zvieratá – mačka, ovce, pávy, husi, slon, jelene, kone, ďalšie ovocné stromy – jabloň a hruška, ktoré v sebe nesú ďalšiu symboliku. Podľa výkladov zo Starého zákona Boh stvoril Adama – človeka z prachu zeme a na základe tejto tradície sa stali Adam a Eva obľúbenými patrónmi hrnčiarov.
Na rubovej strane je v hornej časti zástavy nápis s datovaním: 18 SANCTE FLORIANE ORA PRO NOBIS. 40 (Svätý Florián oroduj za nás). Číslice sú namaľované v zlátených kartušiach. Maľba na rubovej strane zástavy zobrazuje svätého Floriána, ktorý je umiestnený centrálne, sediaci na štylizovaných staroružovo-sivých oblakoch. Svätý Florián má odev rímskeho dôstojníka, cez tuniku má nasadené modré brnenie spolu s červeným dlhým plášťom. Na hlave má modrú dôstojnícku prilbu so zlatým dekorom. V pravej ruke drží zástavu s modrým krížom na žltom podklade. V ľavej ruke drží drevenú nádobu, z ktorej vylieva vodu na horiacu dvojpodlažnú budovu. K ďalším atribútom sv. Floriána patria brnenie, dom, hrniec, kameň, mlynský kameň, kríž, meč, oheň, orol, plameň, požiar, zástava na kopiji, rieka, vedro, voda a vojaci.
V spolupráci s Univerzitou Pardubice, Fakultou reštaurovania, Ateliér reštaurovania umeleckých diel na papieri a súvisiacich materiáloch a jej vedúcim s Mgr. art. Lubošom Machačkom bola v roku 2018 zástava komplexne zreštaurovaná v rámci diplomovej práce. Obojstrannú olejomaľbu reštaurovala študentka Zuzana Nohejlová, reštaurovanie textilných častí zástavy realizovala reštaurátorka Lenka Dolanská. Vedúcim diplomovej práce bol akademický maliar a reštaurátor Josef Čoban.
Reštaurátorský prieskum vykonaný invazívnymi (chemicko-technologický, mikrobiogický prieskum) a neinvazívnymi metódami podrobne zdokumentoval stav zbierkového predmetu a na jeho základe sa určil vhodný reštaurátorský postup. Dielo bolo pomerne dosť poškodené, textília bola pôsobením svetla čiastočne vyblednutá. Červený vlnený textil bol značne znečistený prachom a inými nečistotami. Vyskytovali sa na ňom tiež miesta, kde došlo k úbytku materiálu, zrejme dôsledkom pôsobenia šatových molí. Textil bol zároveň citlivý na manipuláciu. Na niektorých miestach bol textil krehký a mal tendenciu vypadávať.
Obojstranná maľba bola pokrytá prachovou vrstvou a bola silne znečistená, na mnohých miestach chýbala farebná vrstva vrátane podkladu maľby. Zároveň bola maľba posiata hustou sieťou krakelov, predovšetkým v miestach ich kríženia. Na celej ploche maľby sa nenachádzali žiadne trhliny alebo diery. Zlátené latinské nápisy boli tiež znečistené prachom, na miestach kríženia boli praskliny a vrstvy farby vypadávali, v drobných maľbách boli vypadané niekoľké farebné vrstvy.
Počas reštaurovania bolo dielo rozobraté, osobitne sa reštaurovali textilné časti zástavy a osobitne obojstranná maľba. Textília bola vyčistená od prachových častíc a šetrne vypratá. Chýbajúce časti textílie boli doplnené textíliou – francúzskou hodvábnou krepelinou a trhliny boli zafixované šitou skeletážou. Zreštaurované boli tiež drobné maľby a zlátený latinský text, ktoré boli najskôr čistené, spevňované, tmelené a zlátené. Zároveň boli zreštaurované hlavice ozdobnej polychrómovanej žrde a samotná drevená žrď, ktorá bola napadnutá červotočom.
Obojstranný obraz bol demontovaný z textilnej časti a následne bol reštaurovaný. Obraz bol mechanicky a odborne očistený. Po spevnení diela boli dopĺňané chýbajúce miesta, tmelené a spevňované. Po vytmelení miest na maľbe boli vypracované imitatívne retuše. Po dokončení retuší na povrchu diela z oboch strán a ich následnom vyschnutí bolo dielo z oboch strán ošetrené polomatnými lakmi Po dokončení reštaurátorských prác na maľbe a samotnej textílii bolo možné zreštaurované dielo osadiť naspäť do červeného vlneného plátna. Stav a reštaurovanie zbierkového predmetu boli podrobne zdokumentované počas celého procesu a bola vyhotovená kompletná fotodokumentácia diela pred, v priebehu a po reštaurovaní.
Slovenské banské múzeum chce i takouto formou prezentovať verejnosti zreštaurovanú cechovú zástavu, ktorá je súčasťou zbierky liturgických odevov, textílií a predmetov v Slovenskom banskom múzeu.
Podrobný záznam o reštaurovaní zbierkového predmetu je súčasťou diplomovej práce: NOHEJLOVÁ, Zuzana. Restaurování oboustranně malované olejomalby na textilní podložce z cechovní korouhve a dvou menších maleb s cechovními symbolmi a zlácenými nápisy: diplomová práca. Litomyšl: Univerzita Pardubice, Fakulta restaurování, 2018. 205 s.
Autorka textu: Mgr. Adriana Matejková, PhD., vedúca oddelenia dokumentácie a ochrany zbierkového fondu, Archív
Kontakt: archiv@muzeumbs.sk; +0421456949430
Autori fotografií: Katarína Patschová (obr. 1,2,5), Ing. Lubomír Lužina (obr. 3, 15, 16), Mgr. Zuzana Nohejlová (obr. 3, 6-14)
Obrazová príloha:
Obr. 1: Celkový pohľad na cechovú zástavu pred reštaurovaním – lícová strana.
Obr. 2: Celkový pohľad na cechovú zástavu pred reštaurovaním – rubová strana.
Obr. 3: Detailný pohľad na lícovú stranu olejomaľby s vyobrazením Adama a Evy pod Stromom poznania dobrého a zlého pred reštaurovaním.
Obr. 4: Detailný pohľad na lícovú stranu olejomaľby s vyobrazením Adama a Evy po reštaurovaní.
Obr. 5.: Detailný pohľad na rubovú stranu olejomaľby s vyobrazením sv. Floriána pred reštaurovaním.
Obr. 6: Detailný pohľad na rubovú stranu olejomaľby s vyobrazením sv. Floriána po reštaurovaní.
Obr. 7: Detail zláteného latinského nápisu pred reštaurovaním.
Obr. 8: Detail zláteného latinského nápisu pred reštaurovaním.
Obr. 9: Detail drobnej maľby - kachle pred reštaurovaním.
Obr. 10: Detail drobnej maľby - kachle po reštaurovaní.
Obr. 11: Detail drobnej maľby – pracovný nástroj pred reštaurovaním.
Obr. 12: Detail drobnej maľby – pracovný nástroj po reštaurovaní.
Obr. 13. Pohľad na ozdobné polychrómované hlavice pred reštaurovaním.
Obr. 14. Pohľad na ozdobné polychrómované hlavice po reštaurovaní.
Obr. 15: Celkový pohľad na cechovú zástavu po reštaurovaní – lícová strana.
Obr. 16: Celkový pohľad na cechovú zástavu po reštaurovaní – rubová strana.
