10.11.2023 LUCIA VEČERNÁ - TEKUTÉ OSTROVY ZABÚDANIA

POD KLENBAMI

AUTORKA: LUCIA VEČERNÁ
NÁZOV VÝSTAVY: TEKUTÉ OSTROVY ZABÚDANIA
TRVANIE VÝSTAVY: 11. 11. 2023 – 3. 3. 2024 - Výstava ukončená zo strany autora 21.2.2024
VERNISÁŽ: 10. 11. 2023, 18:00
MIESTNOSŤ: POD KLENBAMI
PARTNERI:  LITA, CHATEAU TOPOĽČIANKY

TEXT: LUCIA VEČERNÁ

Výstavný projekt reaguje na vytrácanie, premenu a regeneráciu. Nastavuje výzvu k intímnemu dotyku s telom krajiny. Reflektuje taktiež blednutie subjektívnych spomienok a tajomnosť, ktorá sa ukrýva v húštinách zabúdania. Vyzýva zotrvať v roli pozorovateľa procesov, ktorý môže občasne a krátkodobo precítiť preliv nášho kolektívneho tela. Transformačný proces v dôsledku ľudskej aktivity a rozklad štruktúry vnútrozemskej delty Dunaja možno chápať ako univerzálny dej, ktorý sa v súčasnosti v rôznych obmenách odohráva na celej planéte. Spoločným menovateľom sa stáva cyklická premena a dekompozícia poznaného. Bez potreby danú skutočnosť hodnotiť alebo hľadať vinníka, prinášam pohľad, kedy fluviálny proces riečneho ekosystému dokáže opätovne regenerovať zdanlivo pôvodné štruktúry v krajine. 

Základným iniciačným momentom k vzniku projektu sa stal opätovný návrat do lesov vnútrozemskej delty Dunaja, v ktorých som prežila moje detstvo. Viditeľná premena krajiny spustila sentimentálny príval spomienok a smerovala potrebu zahĺbiť sa do problematiky daného územia. Prvým výstupom sa stalo dielo Laboratórium Luhy (2021), pri tvorbe ktorého som pracovala v teréne na ostrove Veľký Lél. Množstvo informácií, ktoré som v priebehu tvorby diela zozbierala, vyústili do potreby ďalej pokračovať vo výskume problematiky. Doposiaľ som uvažovanie o tejto téme neuzavrela. 

Pre správne fungovanie lužného lesa je nevyhnutné, aby vodná hladina na jeho území pravidelne menila svoju výšku prostredníctvom záplav. Zároveň je potrebné, aby voda dosahovala takú výšku a silu, ktoré umožnia uvoľnenie nánosov padnutých stromov, starého lístia či rastlín z riečiska. V prípade, že nastane len mierna záplava, ramená zostávajú naďalej zablokované. Ak počas dlhšieho obdobia nedôjde k väčšej záplave, rameno sa postupne upchá a stáva sa mŕtvym. V skúmanom ekosystéme vnútrozemskej delty Dunaja je tento proces možné pozorovať voľným okom. Krajina vysychá a menšie ramená sa postupne vytrácajú z mapy. Je to spôsobené výstavbou vodného diela Gabčíkovo, ktorým sa záplavy stali mechanizmom plne regulovaným človekom. Proces umelých záplav často nedosahuje dostatočnú výšku hladiny a silu prietoku. Je to dôsledok mocenských záujmov a realizáciou čiernych stavieb v sústave, ktoré by boli v prípade vyššej hladiny zaplavené a zničené.

Priestor výstavy možno čítať ako jednotný, vzájomne prepletený environment, a to aj napriek tomu, že jednotlivé diela vznikali postupne v priebehu rokov 2021 – 2023. Výstava pozostáva z dvoch inštalácií: Kulminácia (2023) a Dočasná (2022 – 2023). 

V prvých dvoch miestnostiach je nainštalované dielo Kulminácia. Ústredným motívom je Ostrov kormoránov, nachádzajúci sa v oblasti Hrušovskej zdrže. Ostrov predstavuje významné vtáčie územie, ktoré bolo v priebehu socializmu obývané rôznymi vylúčenými skupinami, ako boli skauti, vodáci, či trampovia. Pôvodné územie ostrova bolo pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo zničené a zaplavené. Dnes sa však opätovne ostrov objavuje, a to z dôvodu, že časť vodného diela, ktorá bola pôvodne plánovaná na maďarskom území, nebola dostavaná. Vďaka tomu dnes dochádza k nižším stavom hladiny a zhromaždujúci sa riečny sediment sa opätovne usádza na miestach, v ktorých sa usádzal množstvo rokov pred zničením ostrova. Svojvoľne a v pomalom tempe sa tak regeneruje pôvodná štruktúra ostrova ktorá postupne vystupuje nad vodnú hladinu. Prvotnou rastlinou, ktorá napomáha regenerácií tejto štruktúry, je rákos. Ten vďaka svojmu rozsiahlemu koreňovému systému umožňuje prepájať a združovať sediment. Vznikajú tak húštiny, v ktorých opätovne hniezdia niektoré druhy vtákov.

Zábery vo videu pochádzajú priamo z oblasti ostrova. Video projekcia taktiež obsahuje zakódovanú správu v morzeovom kóde, odkazujúcu na vetu autora Johna Gravesa Goodbye to a River, ktorú venoval svojej dcére. Prítomnosť daného územia registrujem skrz môjho otca, ktorý prostredníctvom rozprávania príbehov prinášal daný ostrov do môjho života. On sám bol v čase zániku ostrova príliš mladý na to, aby nadobudol vlastné spomienky. Zdrojom jeho informácií bola kniha od entomológa Jozefa Ponca, ktorý na Ostrove kormoránov prežil rok svojho života a v knihe zaznamenal zmeny ekosystému počas ročných období. Spomienka na toto územie, ako aj samotný ostrov, je teda len hmlistou, nejasnou plochou, voči ktorej prechovávam istú dávku nostalgie a nezakladá sa na reálnych osobných spomienkach. 

V poslednej miestnosti je predstavená inštalácia Dočasná. Vychádzam tu z dvoch dlhodobejších skúmaní. Pozorujem vodu, jej transformatívny potenciál v krajine, deštruktívnosť, fluidnosť, premenlivosť foriem, nestálosť. Druhým aspektom mojej práce je riasa. Vnímam vzájomný vzťah medzi  štruktúrou veľkého celku a mikro dieliku, ktorý si volím ako reprezentáciu skúmaného ekosystému. Prenechávam priestor k prejavu zvolenému médiu. Zadávam vstupné podmienky a ďalej sa stávam pozorovateľom situácie. Neustále prítomné pomalé kvapkanie vody deštruuje pôvodnú štruktúru, čím vytvára potenciál na definovanie nového tvaru celku. Fragilný jav, ktorý sa odohráva bez ohľadu na názor individuality.

Lucia Večerná (*1997, Bratislava) absolvovala bakalárske štúdium v Ateliéri priestorových komunikácií+ na Katedre intermédií VŠVU v Bratislave. Aktuálne študuje na magisterskom stupni, a to na Katedre grafiky a iných médií na VŠVU. Tvorila súčasť viacerých skupinových výstav a happeningov: ACROSS THE SEDIMENTS – APK+ASK (2022) ,  00” ARTWAVE KC Kláštor s Luciou Kupcovou (2023), AT HABIT – Artforum s Klárou Kusou (2022), performatívna inštalácia Rolanda Farkaša MY/WE pre SNG ( 2023). Okrem vizuálneho umenia je súčasťou performatívneho kolektívu Aunaki, s ktorým realizuje skupinové výstupy (napr. visual stage Festival Pohoda 2022, festival Kiosk 2021). Venuje sa tiež neformálnemu vzdelávaniu. Momentálne pôsobí ako galerijná pedagogička v Slovenskej národnej galérii. 

Článok môžete komentovať ...