02.07.2021 40 sezóna archeologického výskumu na lokalite Glanzenberg - Staré mesto

V roku 2021 bude na archeologickej lokalite Glanzenberg - Staré mesto prebiehať už 40 sezóna archeologického výskumu pod vedením Dr. Labudu.

Môžeme si živo predstavovať napätú atmosféru v meste Banská Štiavnica zo strany záujemcov o jej históriu v roku 1958, kedy Dr. Belo Polla z Archeologického ústavu  SAV v Nitre začal v auguste svoje vykopávky na vrchu Staré mesto – Glanzenberg. Ubytoval sa v hoteli Grand, sám mi to hovoril v roku 1981, kedy SBM začalo realizovať  svoj systematický výskum na tejto lokalite. Brigádnikov – kopáčov mu pomohol získať riaditeľ Mestského múzea na Starom zámku V. Klementis. S ním bol B. Polla aj pomerne v častom písomnom kontakte predtým i potom, ako nám to dokazuje korešpondencia uložená v archíve múzea. Belo Polla zamestnal na výkopové práce miestnych Štiavničanov a dnes si v jeho Technickom denníku môžeme prečítať mená napríklad Anton Sedlák, František Majerský, Eugen Ladziansky, Milan Richter  a mladý Ivan Herčko, ktorý dlhé roky pracoval v SBM. Výskumom sa podarilo získať informácie o osídlení lokality v 13. – 15. storočí na polohe dnes označovanej ako Poloha 2, v blízkosti polohy Kostolík. Výskum trval do polovice októbra 1958 a najznámejším nálezom boli železné dvere s vykovanými symbolmi zlata (Slnko) a striebra (Mesiac), ktoré B. Polla pôvodne datoval do 13. storočia a ktoré však pochádzajú z mladšieho obdobia.

Hoci B. Polla plánoval pokračovať vo výskume aj v ďalších rokoch, na lokalitu prišiel po rokoch až na pracovnú vstupnú komisiu archeologického výskumu SBM  v roku 1981. Tu navrhoval miesta vykopávok pre budúce sezóny.

Samozrejme, že nález železných dverí a ďalšie nálezy vyvolávali túžby nových nálezov zo strany miestnych Štiavničanov, ako ma o tom informovali Ján Truchlík či Anton Sedlák. Posledne menovaný mi ukázal údajné miesto nálezu mincí z doby rímskej, ktoré potom predal do SNM v Bratislave. Neskorší výskum múzea v týchto miestach nálezy z doby rímskej nepotvrdil, hoci na polohe Plošina nad dobývkami sa našiel fragment rímskej keramiky z 2. storočia s označením terra sigillata.

V roku 1967 preskúmal a dokonca zakreslil, písomne zdokumentoval svoje vykopávky na Glanzenbergu Ján Truchlík, dlhoročný konzervátor SBM. Išlo o podzemný priestor na polohe Kostolík, kde v rokoch 1901 – 1902 sa uskutočnili rozsiahle vykopávky, financované Mestom Banská Štiavnica a za spolupráce Maďarského národného múzea v Budapešti. Ján Truchlík tu preskúmal a vyčistil podzemný priestor v tvare štôlne, na jej konci s prepadom do zásobníka vody a v strope s postupom nahor, snáď snahou dostať sa do interiéru obdĺžnikovej stavby. Jej základy boli odkryté v rokoch 1901 – 1902, označili ju ako kostol a celý okolitý priestor nazvali názvom Kostolík. SBM v rokoch 2002 – 2003 podzemný priestor opätovne preskúmalo, pričom na stenách sa zistili stopy po rozpojovaní horniny čiernym pušným prachom. Zrejme sa jednalo o utajený skladový priestor zo 17. storočia a snáď i skoršieho obdobia.

Najstaršie výkopové práce na Glanzenbergu museli začať už v 1. polovici 18. storočia, pretože  informátor M. Bela archivár mesta Jozef Richter spomína nález keltskej mince z lokality. Avšak desaťročia trvajúci výskum Glanzenbergu zo strany SBM nálezy z obdobia prítomnosti Keltov na lokalite  nepriniesol dôkazy tohto charakteru. 

Takmer sociálny aspekt mali vykopávky na Glanzenbergu v 30. rokoch 20. storočia, organizované V. Bakerom, kustódom historických zbierok na Starom zámku. Z finančných prostriedkov mesta Banská Štiavnica, v čase svetovej hospodárskej krízy, zamestnával nezamestnaných ľudí, čim bol nápomocný pre ich rodiny. Dodnes sa zachovali nálezy z týchto vykopávok v archeologickej zbierke múzea, ktoré pochádzajú z areálu polohy Kostolík. Na rôznych polohách lokality sa pri výskume SBM objavili miesta, ktoré evidentne dokazovali stopy po starších vykopávkach /prerušená línia muriva, jamy po výkopoch.../, ale aj nálezy skla, mincí, hlinených fajok z obdobia 19. – 20. storočia.

Jozef Labuda

Článok môžete komentovať ...