Mestské múzeum v Banskej Štiavnici bolo založené 1.7.1900. V máji 1925 bolo premenované na Mestské a župné múzeum, 1.1.1954 na Okresné vlastivedné múzeum, v roku 1960 na Vlastivedné múzeum, 19.12.1961 na Múzeum s okresnou pôsobnosťou. Zlúčením Vlastivedného múzea a Banského múzea Dionýza Štúra 1.4.1964 vzniklo Banské múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré má od 3.1.1967 názov Slovenské banské múzeum (ďalej múzeum).
Už v polovici 19. storočia nariadil mešťanosta Alexander Goldbrűnner pozbierať a uchovať v Starom zámku starožitnosti, s tým úmyslom, že budú základom neskoršie založeného múzea. Jeho myšlienka sa uskutočnila o polstoročie neskôr, z popudu mešťanostu Jozefa Szitnaya a mestského hlavného archivára Eduarda Richtera. Richter sa stal prvým kustódom Mestského múzea, zaslúžil sa o adaptovanie Starého zámku na muzeálne účely, no napríklad viedol aj archeologické výskumy na Starom meste – Glanzenbergu.
Mimoriadne miesto v dejinách banskoštiavnického múzejníctva má Vojtech Baker. Od roku 1921 bol zamestnaný ako mestský archivár a kustód Mestského múzea v Banskej Štiavnici, od roku 1925 až do smrti ako riaditeľ múzea. Zaslúžil sa o usporiadanie múzejných zbierok a archívu, najmä vďaka nemu bolo múzeum v roku 1923 otvorené pre verejnosť. Svojou erudovanosťou, organizačnými schopnosťami a obetavým prístupom povzniesol Mestské múzeum na vysokú odbornú úroveň a zabezpečil mimoriadny rozvoj tejto inštitúcie. Popri práci múzejníka viedol mestskú kroniku, bol knihovníkom Mestskej verejnej knižnice, pracoval ako archeológ a konzervátor.
Akvizičné aktivity v počiatočnom období fungovania múzea boli veľmi široko zamerané. Zahŕňali zhromažďovanie cenných architektonických článkov a náhrobníkov z mesta a jeho okolia (neskôr z nich Vojtech Baker vybudoval lapidárium – kamenné múzeum) zbraní zo 16. storočia, výzbroje a výstroje mestských hajdúchov, no i rôzne typy okovov z mestského väzenia (veža Himmelreich). Spomedzi zbierok umeleckého charakteru boli v tomto období získané kolorované perokresby, obrazy, sochy, medzi fotografickým materiálom pozoruhodné zábery fotografa Alojza Bakera, ktoré zachytávajú stav interiérov Starého zámku (v roku 1900). K historickým zbierkovým predmetom patrí aj volebná urna mestského magistrátu Banskej Štiavnice z 18. storočia, schránka na pečatidlá, či mestská štandarda z roku 1751, s uhorským štátnym znakom, podobizňou panovníčky Márie Terézie, na reverze s erbom mesta Banskej Štiavnice. Zaujímavá je aj zbierka chirurgických nástrojov z 19. storočia. Numizmatickú časť obohatila zbierku strieborných mincí Jána Schmörera, k prvým národopisným zbierkovým predmetom patrí drevená perníková forma z 18. storočia – dieťa v povojníku. Najstaršie zbierky dokumentujúce baníctvo sú banícke kahance a virgula – vidlicovitý drevený prútik na vyhľadávanie rudy zo 17. storočia.
Zbierkový fond múzea sa v nasledujúcich rokoch rozrastal, dnes, v roku 120. výročia jeho vzniku, predstavuje približne 100 tisíc zbierkových predmetov.
