Kammerhof

KDE NÁS NÁJDETE

Adresa: Kammerhofská 2, 969 01 Banská Štiavnica
GPS:
N – 48°27´19,00″
E – 18°53´43,50″

KONTAKT: technika@muzeumbs.sk, hramesa@muzeumbs.sk, 045/694 94 18, 692 05 35

Vstup do expozície: s lektorom každú celú hodinu

Dňa 22.marca 2017 budú v expozícii prebiehať netradičné prehliadky pri príležitosti Svetového dňa vody pod názvom Voda a baníci. Srdečne pozývame.

Kammerhof  expozícia  Baníctvo na Slovensku

najrozsiahlejšia  expozícia  v meste nie je len o banskej technike.  Banícke školstvo,  história najvýznamnejšieho banského úradu na našom území (pôsobil v Banskej Štiavnici  od 16.storočia), galéria dobového portrétu – banských odborníkov  a významných osobností, ľudové umenie s baníckou tematikou, slávnostný banícky odev  – to všetko súviselo s baníctvom a je v expozícii prezentované  predovšetkým zachovanými  autentickými dobovými predmetmi. Samotné  baníctvo – ťažba  suroviny sa začína  objavením ložiska, geologickým prieskumom,  používa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá, dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí  odstrániť spodná voda, aby sa  tam dalo pracovať – človek využíva  čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších  zariadení , ktoré používa pri ťažbe a spracovaní  suroviny sú nutné energie ( konská, vodná , stlačený vzduch, elektrická…).   Tieto  zložité  aj jednoduchšie činnosti,  ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované  od  najstarších archeologických nálezov  až po  20.storočie. Viac ako 800 originálnych predmetov,  dobové ilustrácie, historické fotografie a mapy a funkčné modely sprevádzajú návštevníka v 9 expozičných celkoch. Spolu s umelecko – historickou časťou v ďalších 5 miestnostiach  získa návštevník zaujímavý obraz o baníctve a aj o tom, kam jeho vplyv zasahoval.

Ideálne je túto expozíciu  navštíviť  prv, ako  sa  rozhodnete nahliadnuť  do  podzemia  v Glanzenberg štôlni,  či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.

Kammerhof – z histórie objektu

Najcennejší  pamiatkový objekt historického centra  Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12.storočia. V 16.storočí sa stal  sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil  baníctvo najbohatšieho  banského rudného regiónu,  dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť.

Expozičné celky  expozície  baníctvo na Slovensku

História expozície                           

Kammerhof sprístupnil prvú expozíciu venovanú  banskej technike v 70-tych rokoch 20.storočia. Nadviazala na úspešné výstavy venované  banskomeračským prístrojom a dobývacej  technike. Pre rozsiahle rekonštrukčné práce bola táto časť zbierkového fondu múzea 20 rokov neprístupná. Až po dokončení obnovy tejto výnimočnej pamiatky sa postupne v rokoch 1998 – 2000 sprístupnilo  dnešných 14 expozičných celkov expozície nazvanej Baníctvo na Slovensku.

Ložiská nerastných surovín

je názov  úvodného expozičného  celku. Ložisko s dostatočne veľkým množstvom nerastných surovín je základným predpokladom  pre rozvoj baníctva. Slovensko vzhľadom na svoju malú plochu oplývalo bohatstvom rôznych druhov nerastných  surovín a ťažba drahých kovov ho preslávila. Vystavené vzorky zastupujú pestrú škálu minerálov, ktoré sa na našom území ťažili a niektoré dodnes aj ťažia.

Archeológia

Najvzácnejší exponát

V objekte Kammerhofu sa uskutočnili v minulom storočí rozsiahle archeologické výskumy. K najvzácnejším nálezom možno zaradiť mincu Belu III. z konca 12. storočia. Tento nález, ale aj fragmenty kuchynskej keramiky z 13. storočia,  svedčia o osídlení týchto miest na prelome 12. a 13. storočia.

Medzi najvýznamnejšie exponáty zaraďujeme kolekciu technickej keramiky, ktorá slúžila pre laboratórne práce testovania vzoriek rúd drahých a farebných kovov v 15.-19. storočí.

Odporúčame vidieť

Výber gotických  a renesančných kachlíc z 15.-17. storočia, ktoré poukazujú na význam objektu  ako sídla banskej komory, resp. štátnej správy. Pozoruhodný je nález 78 kusov baníckych želiezok, objavených v studni vo dvore, ktoré slúžili pri manipulácii so vzorkami rudy – skúšobnícke práce v Kammerhofe.

Galéria portrétov komorských grófov

Komorskí grófi sídlili v objekte Kammerhofu od r. 1663. Do funkcie ich menoval panovník a pod ich správu spadali bane, huty, mincovňa, lesy, školstvo. Boli to osobnosti vedy a techniky. Galéria zahŕňa 51 portrétov banských úradníkov  a osobností, ktoré boli vystavené v priestoroch Kammerhofu. Časť  z nich je vystavená v priestoroch galérie J.Kollára, 30 z týchto dobových portrétov je možné vidieť  vo viacerých miestnostiach expozície.

Návštevy Habsburgovcov do Banskej Štiavnice    

Počas vizitácii banských miest v 18. stor. navštívili členovia rodiny Habsburgovcov aj Banskú Štiavnicu – v roku 1751 cisár František so sprievodom, v roku 1764 princovia Jozef II, Leopold II a ich budúci švagor Albert a v r. 1783 Jozef II. (už ako cisár). K návštevám sa realizovala nová výzdoba v kostoloch. Dokladom toho sú časti oltára a plastiky putti od D. I. Stanettiho (autor Morového súsošia). Pre členov

rodiny boli ušité slávnostné fáracie plášte.

Prijímacia sieň hlavného komorského grófa

Reprezentačná miestnosť, doplnená pri príležitosti návštevy Františka Lotrinského o fresky, ktorých autor bol rakúsky maliar Anton Schmidt. Predstavujú Máriu Teréziu, Františka Lotrinského a Jozefa II. Priestor dopĺňa  dobový nábytok.

 

 Spoločenský život a tradície baníctva na Slovensku

Pri vstupe do miestnosti sú vystavené banícke uniformy. Odev sa delil na pracovný a slávnostný. Na základe neho sa rozlišovali robotníci, dozorcovia, úradníci. Prezentujeme aušusnícke uniformy uhorského a nemeckého typu, slávnostnú banícku uniformu a zimný kabát k slávnostnej uniforme. Banícke tradície prezentuje skok cez kožu, ľudové  umenie s baníckou aj sakrálnou tematikou práce štiavnických rezbárov. Najvzácnejšími exponátmi sú vystavené vkladačky  do fliaš, „fľaše trpezlivosti .

 

 

 

 

Kutacie práce, rozpojovanie a dobývacie metódy

Po overení ložiska sa začalo s rozpojovacími prácami – v praveku pomocou nástrojov z kostí, parohov zvierat, opracovaným kameňom – pazúrikom. Od 12. stor. železný klin a kladivo, od 14. stor. sa klin  získal otvor a oba nástroje  dnes poznáme ako želiezko a kladivko Rok 1627 priniesol do baníckej praxe používanie  pušného prachu. Bol to historický začiatok strelných prác v baníctve a zásadná zmena v dobývaní. V r.1873 bolo prvý krát v Uhorsku použité strojné vŕtanie. Otvárke ložiska a vlastným dobývacím prácam predchádzali tzv. kutacie práce (geologický prieskum). Prútikár s virgulou určil miesto, kde sa pokračovalo  s vyhľadávaním rúd – vykopávali sa prieskumné ryhy  alebo pingy (priehlbiny okrúhleho prierezu). Neskôr sa tieto práce realizovali podľa presných schém. Od zač. 19. stor. sa začali používať stroje na   vŕtanie prvých vrtov.

 Meračstvo a mapovanie

Banské meračstvo a mapovanie, ako dôležitá súčasť banskej výroby pripravovali podklady pre projektovanie banských diel a závodov. Úlohou banských meračov bolo zhotovovať mapy razených banských diel, ale aj napr. preniesť presné hranice banských polí z povrchu do podzemia podľa inštrukcií a banských poriadkov a zabrániť tak sporom pri dobývaní rúd. Základnými meračskými prístrojmi boli: kompas, schinzeug, závesný sklonomer.

Zaujímavosti

–      prvé použitie kompasu v banskoštiavnickej oblasti: 12. marca 1555 na šachte Altrád v Hodruši

 –      v roku 1633 Baltazár Rűssler vynašiel závesný banský kompas

–       v roku 1856 bol zameraný banskoštiavnický poludník (vyznačený na litografickej doske na arkáde Kammerhofu)

Osvetľovanie

Podzemie si baníci osvetľovali  otvoreným ohňom, fakľami, či štiepkami. Najstaršie banícke lampy sú v našom  prostredí zo stredoveku –hlinené otvorené kahance. Najpočetnejšie zachované sú tzv. palčiaky. S rozvojom kovov postupne začalo prevládať  používanie kovových otvorených kahancov – železných, medených. Koncom 17. stor. prichádza výroba uzavretých kovových kahancov, prevažne železných, len pre  úradníkov sa vyrábalo mosadzné. Ako svietivo sa spočiatku používal loj, ktorý nahrádzal v 19. stor. repkový olej. Koncom 19. stor. vzniká nový typ svietidiel–karbidová, alebo acetylénová lampa. Používali sa v rudnom baníctve, kde nehrozili výbuchy plynov. Pre uhoľné baníctvo sa v 19.storočí začali vyvíjať tzv. bezpečnostné lampy, vetierky.

Čerpanie banských vôd, vodné nádrže v Banskoštiavnickej oblasti

S postupom banských prác do väčších hĺbok v ťažbe bránila presakujúca povrchová a spodná voda, ktorá bane zatápala. Z podzemia sa voda vynášala v rôznych nádobách pomocou vrátkov a rumpálov. Postupne  boli vyvinuté rôzne druhy  čerpadiel. Prvá zmienka o banských čerpadlách je z roku 1535 z Novej Bane.

Najvýznamnejšie  zariadenia vznikali od konca 17. stor. a v priebehu 18. storočia a zachránili  baníctvo v banskoštiavnickej oblasti. Tieto vynálezy sa spájajú s menami Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell, Samuel Mikovíni, Isac Potter. V Novej Bani  bol v roku 1722 postavený ohňový stroj, na pohon využíval paru a kondenzáciu pár. Vahadlový a vodnostĺpcový stroj využívali na svoj pohon vodu.  Banská Štiavnica nemala prirodzené vodné toky, stavba vodných hrádzí, vybudovanie  umelých jazier – tajchov zabezpečila  energiu pre čerpadlá a aj iné strojené zariadenia baníctva. Postupne bol vybudovaný unikátny vodohospodársky systém. Uvedené stroje zastupujú v expozícii ich funkčné modely.

 

Banská doprava

Vo všeobecnosti zabezpečuje dopravu ľudí a materiálu v podzemí i na povrchu. Delí sa na dopravu vertikálnu (v šachtách a úklonných dielach) a horizontálnu v štôlňach a na povrchu. Už v 12. storočí  sa pri doprave začínajú používať rôzne pomôcky – prútené košíky (bančiare) a neskôr aj kožené tašky na vynášanie zlato-strieborných rúd. Významnou pomôckou už v 16. storočí boli rôzne typy banských vozíkov pre horizontálnu banskú dopravu a taktiež ručné vrátky a rumpále na vyťahovanie rudy z podzemia.

Zaujímavosti

–      v roku 1837 bola na Windšachte (Štiavnické Bane) zriadená prvá továreň na svete na výrobu lán z oceľového drôtu

–      v rokoch 1825-1828 bola vo Svätotrojičnej dedičnej štôlni v Banskej Štiavnici vybudovaná prvá koľajová trať s drevenými okovanými koľajnicami

–       v roku 1829 bola v oblasti Banskej Štiavnice postavená prvá povrchová banská koľajová dráha na Slovensku

–       už v roku 1854 v Banskej Štiavnici dosahovala dĺžka koľají spolu 21 km

–       koncom 19. storočia súpravy banských vozíkov už ťahali parné lokomotívy

 Úprava nerastných  surovín, skúšobníctvo – laboratórna technika

Úprava nerastných surovín je konečnou etapou spracovania nerastu. Najstaršie a najjednoduchšie metódy predstavovalo ručné triedenie a drvenie kamennými nástrojmi – kamenné mlaty. Od 13.stor.  ďalších 400 rokov slúžia na drvenie – stupy. Dôležitý spôsob úpravy zlata predstavovala amalgamácia. Na rozdelenie suroviny prúd vody a nátrasný pohyb, tzv. gravitačná  úprava na splavoch a sadzačkách.

Úpravníctvo vždy dopĺňali laboratórne skúšky a v laboratóriách sa skúšali nové technológie a kontrolovali proces úpravy, a tiež kvalitu  produktov.

 Vystavené sú rôzne pomôcky laboratórnej techniky, funkčné modely stúp, guľový mlyn s hrabľovou triedičkou a flotačná batéria ako aj modely vysokej pece na spracovanie železa, zháňacej pece používanej pri výrobe striebra a plamenná pec – zinok. Všetky modely patrili k učebným pomôckam, ktoré sa používali na Baníckej akadémii.

 Baníctvo v 20.storočí

V čase hospodárskych kríz baníctvo stagnuje, dostáva sa do recesie no vzápätí opäť ožíva. Po 2.svetovej vojne sa baníctvo stalo strategickým odvetvím s dotáciami socialistického režimu. Nastal rozvoj najmä železorudného baníctva, v ktorom pracovalo 50% baníkov. Po vzniku SR (1993) štát dotácie zrušil a väčšina podnikov rudného baníctva prešla do tzv. útlmového programu a následne boli zlikvidované. Expozícia v tejto časti prezentuje technológiu a techniku, ktoré sa využívajú i v 21.storočí.

Zaujímavosti

–       v 50.tych rokoch prichádzajú vzduchové podpery a vrtné kladivá s vodným výplachom

–       v 60.tych rokoch acetylénové svietidlá používané od prelomu storočí nahrádzajú batériové

–       v 70.tych rokoch sa zavádza razenie komínov (dovrchným spôsobom) pomocou raziacich plošín

–       začiatkom 80.tych rokov nastáva éra „banskej bezkoľajovej mechanizácie“ (vŕtacie zariadenia a prepravníkové nakladače).

 Osvetľovanie,  záchranárstvo a vetranie

V 20.storčí sa postupne prešlo od otvoreného  ohňa v  karbidovej lampe v rudnom baníctve  a bezpečnostnej lampy v uhoľnom baníctve k akumulátorovým osobným svietidlám. Najväčšie zmeny  nastúpili v ochrane zdravia a ochrane v nebezpečnom banskom prostredí. Vyvíja sa banské záchranárstvo. Najprv pri  uhoľných baniach, neskôr vo všetkých banských závodoch. Postupne sa vyvíja aj banská záchranná technika a neskôr aj samozáchranné prístroje– povinné vo výbave baníka. Podobne aj zabezpečenie  vhodného  prostredia pre prácu – nielen osvetlením , ale aj zložením vzduchu, prešlo výrazným vývojom. Na sledovanie  kvality  ovzdušia boli vyvíjané stále  modernejšie spôsoby. Pri  pobyte v podzemí, v čoraz väčších hĺbkach bolo nevyhnutné mať možnosť sa dorozumievať a vývoj techniky sa prejavil aj v banskej signalizácii.

Obsadenosť expozície:

Polia označené * sú povinné