04. AKTUÁLNE VÝSTAVY
Impresie z Banskej Štiavnice a európskych miest
Pre návštevníkov Galérie J.Kollára v Banskej Štiavnici sme v krásnom jesennom čase pripravili posledné výstavné podujatie tohto roka – autorskú výstavu rodáka Ervina Gerö(1931), ktorá je spomienkovým návratom umelca do nášho mesta.
Autor – zrelý tvorca, bilancujúci svoje výtvarné úsilie, sa predstavuje kultúrnej štiavnickej verejnosti päťdesiatimi obrazmi a desiatkami kresieb, ktoré v rámci putovnej výstavy videli početní návštevníci v ďalších slovenských, českých i maďarských mestách.( Bratislava, Lučenec, Šahy, Pápa, Ostrava…) Banskoštiavnickej verejnosti nie je tvorca neznámy. E. Gerö dlhoročne v našom meste pôsobil ako staviteľ a pedagóg na SOU, kde vychoval stovky odborníkov pre stavebnú prax. Pri spätnom pohľade treba konštatovať, že autor mal a má pomerne pestrý a zaujímavý život, ktorý zvláda s temperamentom jemu vlastným. Súradnicami jeho aktivít bol a je šport, architektúra a kreslenie. Výtvarný talent zdedil pravdepodobne po strýkovi, maliarovi Gustávovi Gerö (1889 Štiavnické Bane –1979 Lučenec), absolventovi AVU v Budapešti. Časť jeho umeleckej pozostalosti sa nachádza v zbierkach Galérie J.Kollára. Rodičia E.Gerö žili v našom meste ešte v minulom storočí a sú známi svojou dlhovekosťou. Popri športe(basketbal, plávanie, vodné pólo, gymnastika, futbal) autorovou najväčšou záľubou bolo kreslenie, kreslil od detstva. V B. Štiavnici sa spoznal so známymi maliarmi E.Gwerkom a J.Kollárom, na gymnáziu ho vyučoval kreslenie Jaroslav Augusta a v Banskej Bystrici Ján Krákora. Osud sa s E.Gerö pohral, často menil miesta profesionálneho pôsobenia, ale Banská Štiavnica mu navždy prirástla k srdcu. Rád sa sem vracia dodnes. Tohtoročná výstava je vyznaním kresliara - cestovateľa, ktorý tvorí obrazovú kroniku z miest, ktoré navštívil a ktoré ho niečím zaujali. Prináša brilantnú kresbu historickej architektúry a ako znalec farieb, dokomponováva kompozície sviežou farebnosťou v technike akvarelu. Je príznačné, že autor má veľký cit pre architektonický i figurálny detail, čo súvisí s profesiou staviteľa i spoločenským fenoménom. Motivicky si vyberá architektonické dominanty, ale i nevšedné zákutia, exteriér dopĺňa figurálnymi kompozíciami.(Banská Štiavnica - Centrum, Kostol sv.Kataríny, Súsošie sv.Trojice, Na trhovisku, 2005-2007). Jeho obrázky sú pestré, svieže, žiarivo farebné, zachytávajúce kolorit významných miest.( Mníchov, Viedeň, Praha, Eger, Koložvár, Sarajevo, Korčula,…) Na výstave sú prezentované aj spomienky na Banskú Štiavnicu, kde prežil najkrajšie roky mladosti a zrelosti. Vytvoril desiatky pohľadov na dominanty a pamätihodnosti nášho mesta. Jeho kresby sú ako malý šperk, brilantné technikou kresby, kombinovanej pestrofarebným akvarelom. Dokumentujú slnečnú, optimistickú povahu E. Gerö. Ďalšiu polohu jeho tvorby predstavujú portréty priateľov a známych postavičiek mesta.( Portrét chlapca, E. Wagner, kresba,1985). V 70. a 80. rokoch pôsobil E.Gerö pedagogicky v našom meste, zoznámil sa s výborným maliarom a grafikom Jozefom V.Pitukom(1906-1991), ktorý síce žil dlhé roky v Budapešti, ale pravidelne sa vracal do svojho rodiska, kde tvoril. V jeho dome pod Novým zámkom sa stretávala milá spoločnosť štiavničanov i neprofesionálnych maliarov, ktorá „riešila aj otázky výtvarnej tvorby“. Pitukova tvorba ovplyvnila ďalšie umelecké smerovanie E.Gerö, nasmerovala ho na veduty miest. V tomto období veľa tvorí a realizuje viaceré samostatné i kolektívne výstavy v Žiari nad Hronom, Kremnici, Žarnovici, Štiavnických Baniach, kde predstavuje svoje obrázky. V roku 1985, už dvadsaťštyri rokov, zavial osud E. Gerö do Lučenca a preto do obrazovej kroniky pribudli diela dominánt tohto mesta, typických zákutí, obľúbených miest a priateľov.( Lučenec - Zlatá ulička, Cukráreň Flamengo, Masarykova a Kubínyiho ulica, Na trhovisku…) Všetko práce oku a duši človeka lahodiace.
Záverom nášho príspevku by sme chceli pozvať všetkých priateľov výtvarného umenia i umelca, štiavničanov, žiakov a študentov ZŠ a SŠ na prehliadku autorskej výstavy Ervina Gerö. Vernisáž výstavy sa uskutoční v Galérii J.Kollára na Nám. sv. Trojice č. 12. vo štvrtok 8. októbra o 14.00 hod. Výstava potrvá do 18. decembra tohto roku.
Mgr.Mária Čelková
komisárka výstavy
Výstava, ktorej kurátorom je Mgr. Peter Jancsy, predstavuje krásnu kolekciu minerálov, nachádzajúcich sa v rudných výplniach polymetalických hydrotermálnych žíl, charakteristických najmä prítomnosťou olova, zinku, medi, ale aj zlata a striebra. Výstava je venovaná najmä esteticky atraktívnym minerálnym druhom neogénnych subvulkanických hydrotermálnych ložísk vnútorného oblúka pásmového pohoria Karpát.
Polymetalické hydrotermálne rudné žily, ktoré sú zdrojom olova, zinku, medi, ako aj zlata, striebra a ďalších kovov (ortuť, bizmut, telúr…) patrili medzi najvýznamnejšie ložiskové typy rúd v prostredí Karpát. Najväčšie rudné žily banskoštiavnicko – hodrušského rudného revíru (Špitáler, Bieber, Terézia) reprezentujú tiež túto skupinu rudných žíl. Keďže podobné rudné žily sa nachádzajú aj v iných zahraničných oblastiach Karpát je zaujímavé pokúsiť sa o vzájomné porovnanie ich minerálnej náplne.
Výstava priblíži ložiskovo – geologické reprezentatívne vzorky rudných výplní polymetalických hydrotermálnych rudných žíl neogénnych vulkanických oblastí Karpát, vzorky charakterizujúce textúrne typy rúd, ale najmä minerály drúzových výplní dutín rudných žíl, ktoré predstavujú jedny z najkrajších prejavov sveta nerastov vôbec. Čestné miesto si na výstave zasluhujú ukážky tých minerálov, ktoré majú svoje prvé svetové opisy na základe ich vzoriek z rudných žíl Karpát. Prezentované budú lokality Slovenska – Banská Štiavnica, Kremnica, Hodruša, Pukanec, Nová Baňa a Zlatá Baňa, ďalej Maďarska – Gyöngyös Oroszi a Rumunska – Baia Sprie, Cavnic, Rosia Montana a ďalšie.
Na výstave si návštevníci budú môcť pozrieť atraktivne vzorky rudných, nerudných a sekundárnych nerastov rudných žíl, z ktorých mnohé boli doteraz ukryté v depozitoch múzea. Základný predpoklad vzniku hydrotermálnych rudných žíl – vulkanickú aktivitu – demonštruje priestorový funkčný model stratovulkánu sprevádzaný DVD - animáciou. Významnou súčasťou výstavy sú vynikajíce fotografie minerálov od Ing. Lubomíra Lužinu.
Výstava je venovaná 170. výročiu narodenia maďarského mineralóga Jozefa Krennera, ktorý z územia Karpát popísal 9 dodnes platných nových minerálnych druhov (z toho 4 zo Slovenska).
Výstava potrvá do 31.3.2010.
———————————————————————
KALVÁRIA V AZYLE (výstava zachovaných originálov z Kalvárie)
Verejnosti prístupná v čase otváracích hodín Starého zámku
január - apríl: utorok - sobota od 8,00 do 16,00
máj - september: pondelok - sobota od 9,00 do 18,00
október, november: utorok - sobota od 8,00 do 16,00
december: utorok - nedeľa od 8,00 do 16,00
„Kalvária v azyle“. Prezentované sú vzácne drevené reliéfy a plastiky zo štiavnickej Kalvárie, ktoré v priestoroch SBM našli dočasný azyl. Z dôvodu ohrozenia celého komplexu bola Kalvária na základe podnetu miestnej iniciatívnej skupiny zaradená do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Je veľkou škodou, že zo stratených 42 plastík sa našla len nepatrná časť. V budúcnosti sa na pôvodné miesto uvažuje len s umiestnením kópií.Kalvária vznikla z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera s finančným prispením mnohých štiavnických rodín, ťažiarskych spoločností ako aj panovníka Františka I. Prekvapujúci je objav, publikovaný v odbornej literatúre, ohľadom autorstva diela. Našla sa totiž kresba v Štátnej Széchényiho knižnici pod názvom Calvariae Berges, na ktorej sa nachádza podpis zhotoviteľa: Entworten von Mikoviny. Plán Samuela Mikovinyho je pravdepodobne prvým, nepoznaným plánom, jedným plánovaným variantom. Perger bol skôr myšlienkovým zakladateľom, ale aj organizátorom a uskutočniteľom diela, s určitými odlišnosťami od pôvodného plánu (napr. inak bol postavený Dolný kostol). Po jeho preložení do Prešova sa zaslúžil aj o dobudovanie Kalvárie v Prešove podľa vzoru Kalvárie v Banskej Štiavnici.
Tento barokový sakrálny celok, dominanta Štiavnických vrchov, stojí na kopci Scharffenberg, kde pôvodne stála vartovka, a považuje sa za najkrajší v Európe. 14. septembra 1744 na sviatok povýšenia sv. Kríža bol položený základný kameň, ukončenie stavby bolo 14. septembra 1751. V súhre architektúry, sochárstva, maliarstva, umeleckého remesla, v jednote s prírodným prostredím je znázornený príbeh Ježišovej poslednej cesty, ktorý prekračuje rámec typických stvárnení Krížovej cesty formou štrnástich zastavení.
Inštalované drevené reliéfy, plastiky a veľkorozmerné fotografie dokumentujú aspoň časť umeleckých diel štiavnickej Kalvárie. Zaujímavé sú aj zachránené nápisové dosky drevených reliéfov, v hornej časti s citátom z evanjelia, v dolnej časti s morálnym nápisom, pôvodne vyrezané, neskôr premaľované nápisy, pôvodne v slovenskom a nemeckom jazyku. Pozoruhodná je aj skutočnosť, že hlavné scény reliéfov sú doplňované ďalšími výjavmi.
Komplex pozostáva zo 17 serpentínovite umiestnených kaplniek - 3 prípravné – Ježiš sa lúči so svojou matkou, diabol pokúša Ježiša, Ježiš umýva apoštolom nohy (v 70-tych rokoch premiestnené k lipovej aleji), 7 zastavení Ježišovej krížovej cesty na ľavej strane a 7 bolestí Panny Márie po pravej strane. V strede komplexu sa nachádza Dolný kostol s ústredným motívom Poslednej večere, s iluzívnymi ciferníkmi hodín na ktorých ručičky ukazujú 14,30 hod., teda pol hodinu pred smrťou Krista, plastika Sedembolestnej Panny Márie, Sväté schody, kaplnka Ecce homo, Horný kostol a Boží hrob.
Autorstvo je pripisované dielni Dionýza Stanettiho, (kremnický sochár talianskeho pôvodu ), ale aj ďalším neznámym banskoštiavnickým umelcom. Vystavený reliéf Útek do Egypta sa pripisuje rezbárovi Viliamovi Šteffekovi, ktorý ho vyhotovil podľa zdevastovaného originálu v r. 1901. Rozsiahlejšie reštaurátorské práce sa uskutočnili už v 90-tych rokoch 19. stor. architektom Viliamom Groszmanom a rezbárom Jozefom Krausom, v 70/80 -tych rokoch 20. storočia boli rozobraté, po očistení znova skladané, spevnené, doplňované; zistilo sa päť sekundárnych premalieb. Podobne boli reštaurované aj kamenné reliéfy.
Pozoruhodné je zakomponovanie skutočného prameňa vody do reliéfu prípravnej kaplnky – Ježiš umýva Apoštolom nohy (na výstave fotografia); donátorom bol mestský spolok štiavnických baníkov. Táto atrakcia plnila aj praktickú funkciu, čo umožňovali väčšie medzery mreží kaplnky.
Z Horného kostola sú inštalované plastiky Ukrižovaného Ježiša a dvoch lotrov, pričom už len z fotografie poznáme doplnenie vyvrcholenia ideového programu Kalvárie ďalšími plastikami – Panny Márie, Márie Magdalény a Jána pod krížom. Maľované pozadie hlavného výjavu) zobrazuje dav účastníkov ukrižovania, Jeruzalem, snímanie z kríža a ukladanie do hrobu, v kupole s motívom zmŕtvychvstania. (autorstvo sa prisudzuje Antonovi Schmidtovi).
Pod Horným kostolom sa nachádza kaplnka Ecce Homo – Žalár, z ktorej pochádzajú prezentované 3 plastiky posmievačov; jednej z nich chýba vyplazený jazyk, čo znázorňovalo pľutie na Ježiša (ukradnuté v rokoch 1997/8, nájdené najprv dve, v tomto roku tretia). Táto kaplnka je venovaná väzneniu Krista u Piláta, v spodnej časti práve s výjavom mučenia Krista s posmievačmi, v hornej časti výjav s Pilátom, Kristom a Barabášom.
Autor príspevku: Mgr. Eva Lovásová
